Spomienkovým podujatím zavŕšili v Modre Rok Ľudovíta Štúra. Človeka, ktorý stál pri zrode moderného slovenského národa.
Dal nám spisovnú reč a s ňou dávku seba - vedomia. Štúr zomrel v Modre pred 160 rokmi a túto nedeľu si ho pripomenú v meste jeho posledného odpočinku.
VLADIMÍR PETRÍK: Hovorí sa, že aj knihy majú svoje osudy. Určite to platí o spise Ľudovíta Štúra Slovanstvo a svet budúcnosti.
Rok Ľudovíta Štúra je aj polstoročnicou jeho modranského múzea. Sme takmer rovesníci, a ja, o čosi mladšia, múzeum vnímam ako súčasť svojej literárnej výbavy.
Súčasníci ho nedokázali doceniť. Bol to však práve on, kto pochopil politickú nutnosť oddelenia slovenčiny od češtiny, hovorí jazykovedec Ľubomír Ďurovič.
ANDREJ BARÁT, MILAN ČUPKA: Štúr ako novinár, to je oblasť jeho pôsobenia, ktorá sa neraz prehliada. Hoci vplyv jeho novín je preceňovaný, predsa len tvoria základ modernej slovenskej žurnalistiky.
Dnešné vzkriesenia Štúra kontrastujú s nedávnou minulosťou. V roku 2007 napríklad Rudolf Chmel konštatoval, že Ľudovít Štúr je pre väčšinu Slovákov symbol takmer mŕtvy.
Štúr. Ľudovít Štúr. Slovenský hrdina s licenciou kodifikovať. A na naše pomery i magickou schopnosťou spájať celú spoločnosť. Ako rezonuje u dnešnej generácie? Ako hit.
Chválený aj hanený, preceňovaný aj podceňovaný – len málokto bol k nemu vskutku kritický, tvrdil pred polstoročím Alexander Matuška, jeden z najlepších znalcov diela Ľudovíta Štúra.
RUDOLF CHMEL: My, pravdaže, nechceme nanovo poznávať len dielo, ale i život Ľudovíta Štúra, chceme vedieť nielen to, ako konal, ale najmä prečo tak konal.
Historickým sprievodom si Uhrovčania pripomenuli dobu, keď pred dvesto rokmi prišiel na svet a potom tu prežil detstvo a sčasti aj junáctvo ich slávny rodák.
Pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra pripravuje RTVS program v televíznom a rozhlasovom vysielaní.