Deformačné zóny majú 60 rokov
Systém ochrany posádky pomocou častí karosérie, ktoré sú schopné pohltiť časť nárazovej energie, si dala patentovať automobilka Mercedes-Benz 23. januára 1951.
V roku 1959 predstavil Mercedes-Benz revolučný model W 111, prvý automobil na svete s deformačnými zónami. Dnes sú úplnou samozrejmosťou, no v časoch, keď nebol na svete ešte ani len trojbodový bezpečnostný pás a za najbezpečnejšie autá sa považovali tie, ktoré majú čo najtuhšiu karosériu, to bolo čosi nevídané.
Autorom geniálnej myšlienky deformačných zón bol inžinier maďarského pôvodu Béla Barényi. Ten pracoval v Stuttgarte od roku 1939. Uvedomil si, aké dôležité je, aby bol automobil schopný pohlcovať pri náraze kinetickú energiu. O čo viac jej pohltí, o to menej sú ohrození cestujúci vo vozidle.
O jeho vizionárstve svedčí projekt bezpečného automobilu Terracruiser, ktorý vznikol ešte v štyridsiatych rokoch. Experimentálny sedan rozdelil do troch častí s odlišnou tuhosťou. Kým predná a zadná zóna mali byť schopné deformácie, stredná časť určená posádke tvorila pevnú klietku prežitia. Barényi zašiel pri návrhu až tak ďaleko, že priestor pre posádku uložil do konštrukcie auta v akejsi pružnej kolíske pohlcujúcej vibrácie a sedadlo vodiča umiestnil centrálne, aby bol chránený aj pri bočnom náraze. Je to neuveriteľné, ale v tomto aute boli dokonca bočné výstuhy dverí a deformovateľný stĺpik riadenia.
Všetky Barényiho myšlienky napokon automobilka Mercedes-Benz využila pri vývoji modelu W 111, ktorý debutoval v roku 1959. Mal nielen deformačné zóny či bezpečnostný stĺpik riadenia, ale dokonca aj palubnú dosku a srdce volantu čalúnené mäkkým materiálom. Interiér bol vyrobený bez akýchkoľvek ostrých prvkov. Kľučky dverí boli napríklad zapustené a prepracované boli aj kľučky sťahovania okien či slnečné clony.
Prvý raz sa tu tiež objavili poistky dverí v podobe kolíčkov, ktoré zabraňovali ich otvoreniu počas havárie. Bolo to veľmi dôležité opatrenie, pretože posádka v tom čase ešte nebola fixovaná bezpečnostnými pásmi a ak áno, tak len veľmi neúčinnými dvojbodovými. Trojbodové pásy začal Mercedes montovať sériovo až v roku 1961. Vtedy už bolo jasné, že z pasívnej bezpečnosti sa stáva významné kritérium úspechu predaja.
Béla Barényi (1907 – 1997)
Inžinier maďarského pôvodu Béla Barényi patril k zakladateľom vývoja pasívnej bezpečnosti moderných áut. Na jeho meno je registrovaných viac ako 2500 patentov. Pre Mercedes pracoval od roku 1939.