BMW Z1 oslavuje 25 rokov
V masovej automobilovej výrobe sa z času na čas objaví zopár unikátov. Takým bol aj nezabudnuteľný mníchovský roadster BMW Z1.
Do histórie vstúpil najmä vďaka dverám, ktoré sa zasúvali do prahov. Jeho vývoj sa začal v polovici osemdesiatych rokov ešte pod vedením Ulricha Beza. Prvý prototyp bol formou konceptu predstavený tlači v roku 1986. Do ukončenia vývoja však zostávali ešte tri roky. Po odchode Beza do Porsche dokončil roadster Klaus Faust. Sériová Z-jednička debutovala vo Frankfurte v roku 1987. Ohlas bol okamžitý. Ešte pred začiatkom výroby v marci 1989 evidovalo BMW 5000 záväzných objednávok.
Nový model bol jedinečným technickým dielom, pri ktorom sa uplatnili desiatky patentov. Zo sériovej produkcie využíval totiž len 6-valcový radový motor z BMW 325i, jeho 5-stupňovú prevodovku a zavesenie predných kolies. Všetko ostatné bolo nové. Vrátane plastovej karosérie, ktorej časti bolo možné demontovať v priebehu štyridsiatich minút. Pritom bolo BMW Z1 stále schopné jazdy.
Najväčšou raritou boli dvere zasúvateľné do vyvýšených prahov. To zlepšovalo tuhosť karosérie. Špičková bola aj aerodynamika s úplne hladkým podvozkom a prednou časťou zvyšujúcou prítlak predných kolies. Mnohé prvky, ako integrované ochranné oblúky či kontinuálne zinkové zvary, využilo BMW neskôr pri ďalších modeloch.
Pomerne jednoduchý 6-valec 2,5i s dvojventilovou technikou a rozvodom SOHC dával výkon 177 koní (127 kW), čo umožňovalo ľahučkému roadsteru (999 kg) dosahovať maximálnu rýchlosť až 217 km/h a na stovku šprintovať pod osem sekúnd.
Počiatočné nadšenie však vystriedal prudko klesajúci záujem. Ešte v roku 1989 BMW tvrdilo, že má objednávky na 35 000 kusov. V skutočnosti však tento roadster vydržal na linkách iba tri roky. Jeho produkcia bola ukončená v roku 1991. Spolu vzniklo 8 000 kusov, z toho len jedna s pravostranným riadením. Hovorí sa o tom, že nadhodnotené očakávania mali na svedomí špekulatívne objednávky, ale aj príchod konkurenčného a podstatne luxusnejšieho Mercedesu SL. Cena „bavoráckeho“ roadsteru nebola totiž práve najnižšia. V Nemecku sa predával od 83 000 nemeckých mariek, vo veľkej Británii od 40 000 libier a vo Francúzsku za minimálne 125 000 frankov.