Odišiel známy novinár Ľuboš Kríž
Nikdy by mi nezišlo na um, že raz budem písať nekrológ na kolegu a súputníka Ľuboša Kríža.
Spoznal som ho ešte pred 1989, keď pracoval v denníku Pravda. Bol bystrý, mal dobrý postreh, úsudok i ostré pero. Keď som sa po Nežnej revolúcii stal šéfredaktorom časopisu Stop auto-moto revue a obzeral sa po obohatení kolektívu, naše cesty sa spojili a vlastne som mu otvoril cestu k motoristickej žurnalistike. Život chcel, že sme dlho spolu nevydržali, naše cesty sa rozišli. On sa stal šéfredaktorom a neskôr i majiteľom Stopu, ja som založil nový časopis AUTO magazín, z ktorého sa neskôr stal líder trhu auto motor a šport.
Boli sme urputní konkurenti, nič sme si nedarovali, no bol tu aj vzájomný novinársky rešpekt, ktorý sa neskôr stal základom spoločnej aktivity. Impulzom bola snaha českých kolegov robiť na Slovensku anketu Auto roka. Stačil krátky telefonát, aby sme sa zhodli, že na to nepotrebujeme pomoc zvonka a postarali sme sa o vznik rešpektovanej ankety motoristických novinárov Auto roka na Slovensku, o životaschopnosti ktorej svedčí aj skutočnosť, že tohto roku prebehol už jej 28. ročník. Hoci tvrdí konkurenti, obaja sme cítili, že musíme urobiť niečo pre slovenský automobilizmus.
Ľuboš bol významným novinárom a vydavateľom s vyhraneným názorom na vývoj automobilizmu, ktorému dával priestor vo svojom časopise. Za vyše 30 rokov svojimi článkami, vydavateľskou činnosťou a organizovaním ankety Auto roka na Slovensku sa Ľuboš Kríž nezmazateľne zapísal do dejín slovenskej motoristickej žurnalistiky. Aj keď sme sa veľa ráz názorovo rozchádzali a zviedli sme nejeden konkurenčný súboj o klientov, chcel by som pri jeho odchode do večnosti prejaviť úctu a uznanie jeho práci a jeho osobnosti.
Česť Tvojej pamiatke, Ľuboš!
Poznámka: Autor je bývalý motoristický novinár a vydavateľ