redaktorka oddelenia ekonomiky
Novinárska skratka: lb
E-mail:
Osobná stránka: http://lenkabuchlakova.blog.pravda.sk/
Lenka Buchláková vyštudovala Paneurópsku vysokú školu v Bratislave, odbor Masmediálna a marketingová komunikácia. Od roku 2006 pracovala vo viacerých lokálnych televíziách na Slovensku, kde sa venovala doprave a komunálnej politike. Neskôr pôsobila ako ekonomická redaktorka v denníku Hospodárske noviny. Od roku 2011 pracuje ako ekonomická redaktorka v denníku Pravda. Vo svojej práci sa venuje predovšetkým makroekonomike, daňovej politike a ekonomike štátov EÚ. V roku 2016 získala certifikát z medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations v Ženeve. Aktuálne diaľkovo študuje medzinárodné vzťahy a európske štúdiá na University of Cambridge vo Veľkej Británii, kde sa prioritne venuje politickej a ekonomickej globalizácii a jej vplyvu na krajiny strednej a východnej Európy.
Vláda chce v najbližšom období z európskych peňazí dobudovať diaľnice a rýchlostné cesty. Vazil Hudák hovorí, že peniaze banka neprideľuje po politickej linke.
Čínsky drak ekonomicky valcuje takmer na všetkých svetadieloch. Čínskych investorov vítajú v Afrike, Latinskej Amerike, aj v Európe vrátane Slovenska a Česka.
Európska únia a Kanada rušia medzi sebou colné bariéry. V nedeľu to v Bruseli podpisom kontroverznej dohody nazývanej CETA spečatila únia a kanadská strana.
Vrcholní predstavitelia Európskej únie a Kanady podpísali v Bruseli vzájomnú obchodnú dohodu CETA. Informovala o tom agentúra DPA.
Zadlžené Portugalsko, Španielsko, Taliansko či Grécko podľa nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho nútia Európsku úniu urobiť razantnejšie kroky na dodržiavanie rozpočtových pravidiel.
Problémová nemecká banka Deutsche Bank, ktorá by podľa niektorých ekonómov mohla vyvolať ďalšiu finančnú krízu, šokovala najnovšími výsledkami hospodárenia.
Po viac ako 15 rokoch vyjednávaní by mal byť v Európskej únii čoskoro realitou jednotný základ dane z príjmu právnických osôb.
LENKA BUCHLÁKOVÁ: Súčasný šéf britskej diplomacie Boris Johnson je vo Veľkej Británii známy ako muž mnohých tvárí.
Európska únia bude môcť podpísať dohodu s Kanadou. Belgický región Valónsko, ktorý dohodu blokoval, pristúpil na kompromisný návrh.
Súčasná britská premiérka Theresa Mayová ešte pred pár mesiacmi varovala pred negatívnymi dosahmi tzv. brexitu.
Dosiaľ si žila frankofónna časť Belgicka svojím životom, málokto z Európanov sa o ňu vôbec zaujímal. Zlom nastal až nedávno.
Protischránkový zákon z ministerstva spravodlivosti zákonodarcovia schválili nadpolovičnou väčšinou hlasov. Je vnímaná ako posun k transparentnosti obchodovania firiem so štátom.
Z verejného obstarávania by mali byť od Nového roka vylúčené schránkové firmy, ktoré sú napísané na tzv. biele kone.
Britskí voliči boli v kampani o odchode z EÚ oklamaní a teraz pykajú. Sľubovaný rast ekonomiky sa nedostavil a, naopak, britská libra stále hľadá svoje dno.
Valónsky región v Belgicku svojím nesúhlasom s uzavretím dohody medzi Európskou úniou a Kanadou (CETA) ohrozuje jej definitívny podpis.
Niektoré belgické regionálne parlamenty bránia podpísaniu jednej z najväčších obchodných dohôd medzi Európskou úniou a Kanadou, nazývanou aj CETA.
Briti, ktorí si v júnovom referende o zotrvaní alebo odídení Veľkej Británie z únie odhlasovali brexit, čoraz viac pociťujú negatíva svojho rozhodnutia.
Šéf britskej diplomacie Boris Johnson, jeden z najhorlivejších zástancov odchodu Británie z EÚ, bol ešte začiatkom roka presvedčený, že je pre krajinu lepšie byť v spoločnom európskom bloku.
Európske malé a stredné podniky predstavujú 99 percent všetkých európskych podnikov. Vytvárajú zhruba 67 percent pracovných miest v súkromnom sektore.
Najdôležitejší zákon roka, štátny rozpočet, prináša na budúci rok viacero zásadných zmien pre bežných ľudí, ale aj podnikateľov či živnostníkov.
Kľúčová nemecká banka Deutsche Bank má čoraz väčšie problémy. Aj napriek tomu jej ministri financií EÚ na stretnutí v Luxemburgu nevenovali pozornosť.
Niekoľko desiatok tisíc ľudí s vyšším príjmom má prísť o stovky eur mesačne. Majú totiž odvádzať viac na sociálnych a zdravotných odvodoch.
Ministri financií eurozóny súhlasili s uvoľnením sumy 1,1 miliardy eur pre Grécko, o zvyšných 1,7 miliardy eur bude jasno do konca mesiaca.
Politici za čudných okolností niekedy v poslednej chvíli menia svoje už ohlásené zmeny daní.
Extrémizmus a rozšafnosť vlád či bánk drží celý svet v napätí. Začína sa hovoriť o novej kríze. Špekuluje sa, kedy a čo ju vlastne spustí.