redaktor športového oddelenia
E-mail:
Absolvent politológie na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici (1999 - 2004). V redakcii Pravda.sk pôsobí od ukončenia štúdia na vysokej škole. Venoval sa domácemu a zahraničnému spravodajstvu s dôrazom na dianie v slovenskej politike. Od roku 2012 je redaktorom športového oddelenia. Píše o hokeji, tenise a o cyklistike. Jeho voľný čas patrí rodine...
Bol to rok nabitý športovými udalosťami. S niekoľkými vrcholmi. Priniesol očakávané napätie, ale aj nečakané situácie.
Pre slovenského fanúšika sa toho dialo neúrekom - od svetového šampionátu v hokeji, cez futbalové Euro až po olympijské hry v Paríži.
Som vďačná za to, čo som v lyžovaní dokázala a kam som sa s ním dostala, vraví Zuzana Bernardová.
Hoci v nasledujúcej sezóne oslávi už svoje 38. narodeniny, nevzdáva sa.
Zápas v Bratislave dali ako "veľkí páni". S nohou na pol plynu vyhrali 4:0 a nebyť slovanistu Dominika Takáča, pokojne to mohlo byť aj viac.
Meno Eugen Bari neodmysliteľne patrí k 90. rokom minulého storočia.
Protestami zmietanú krajinu čoskoro povedie Michail Kavelašvili. Do úradu, ktorý má skôr len ceremoniálny charakter, ho v sobotu zvolilo gruzínske volebné kolégium.
Po zápase v Madride sa novinári zhovárali aj s jediným strelcom Slovana, Dávidom Strelcom. Ako videl stretnutie proti Atléticu?
Bola to prijateľná prehra 1:3. Taká, ktorá triezveho futbalového fanúšika neurazí, keďže Slovan Bratislava a Atlético Madrid sú dva rozdielne futbalové svety.
Už len samotný príchod autobusom do garáže pod Wanda Metropolitano je ohromujúci.
S výpravou Slovana pricestoval do Madridu aj Aleksandar Čavrič.
O tom, ako to s hviezdnym slovenským hokejistom momentálne vyzerá, sme sa zhovárali so skúseným kanadským novinárom Stu Cowanom z Montreal Gazette.
Keby senzory na meranie výdaju energie nosili nielen hráči, ale aj tréneri, v Atléticu Madrid by ste nerozoznali, kto je kto.
V porovnaní s inými dostala len smiešny trest, ktorý vzbudzuje väčšie otázniky ako samotná päťnásobná grandslamová šampiónka.
Bola to hanba. Európskych rozmerov, lebo keď si niekto pozeral výsledky utorňajších zápasov futbalovej Ligy majstrov, rezultát 0:6 medzi nimi vynikol.
Pragmatik by povedal, že prehra 2:3 alebo 0:6 je vlastne totožná, lebo na konci je výsledok aj tak rovnaký - nula bodov. Je to naozaj tak?
Tréner Vladimír Weiss bol v utorok večer ako dva v jednom. Mixom dobrých emócií i mierneho sklamania.
Písal sa 21. október 1992. Na bratislavskom Tehelnom poli sa tiesni 36-tisíc fanúšikov. Futbalových šťastlivcov, z ktorých vraj mnohí na Bajkalskej ulici aj nocovali.
Tomáš Stúpala bol to kapitán s veľkým K. Nenápadný, ale rešpektovaný. Skromný a oddaný.
Bolo to ako zo zlého sna. Jeden zranený, vzápätí druhý, ďalší dohrával so sebazaprením. Dvaja nastúpiť vôbec nemohli, iní hrali po dlhšom výpadku.
Po troch krásnych tenisových príbehoch mal ten štvrtý neželaný koniec.
Pred finále Pohára Billie Jean Kingovej sme sa zhovárali so Janette Husárovou, ktorá je v Malage so slovenským tímom.
Už beztak to je úspech ako hrom. Predovšetkým nečakaný, lebo so slovenskými tenistkami sa na finálovom turnaji Pohára Billie Jean Kingovej príliš nerátalo.
MARTIN PROSNAN: V slovenskom národnom tíme je niečo nové. Dobré a vzrušujúce.
Ktovie, ako by sa všetko skončilo, keby v 35 sekunde nespálil Tomáš Suslov obrovskú príležitosť.