Vladimír Jancura
reportér
Vyštudoval novinárstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v Pravde (jej vtedajšej víkendovej prílohe P 24) začal pracovať v roku 1969, v rokoch 1972 - 1986 pôsobil v týždenníku Nové slovo, potom opäť v Pravde ako jej stály moskovský spravodajca (do roku 1991). V rokoch 1995 - 1996 bol šéfredaktorom Pravdy, neskôr komentátorom a reportérom. Je nositeľom ocenenia Krištáľové krídlo za rok 1997, ceny SAV za popularizáciu vedy v roku 2007 a niekoľkých ocenení Slovenského syndikátu novinárov. V súčasnosti sa venuje prevažne publicistike o najnovších slovenských dejinách a rozhovorom so známymi osobnosťami vedy a kultúry.
Prior, to bola slávna značka!
Nakúpite pod jednou strechou. Tak znel slogan Priora, ktorý sa pred vyše polstoročím stal prvým plnesortimentným obchodným domom v bývalom Československu.
Keď Pravda mala ženskú tvár
Ženy riadili redakčný kolektív Pravdy v jej 100-ročnej histórii len dvakrát. Prvou šéfredaktorkou bola Mária Sedláková (1922 – 1987). Aj ju postihli neskôr politické čistky.
Slovensko plné špiónov maršala Tita
Účelový hon na agentov zahraničných rozviedok zažili tunajšie končiny viackrát. Najväčší proces s údajnými špiónmi maršala Tita sa konal pred 70 rokmi.
Malý sprievodca dejinami najstaršieho slovenského denníka: Slová pravdy chceli rozsievať medzi ľud
Pravda sa dožíva storočnice. Okrúhle výročie je príležitosťou povedať si, aké to boli noviny pri ich vzniku i v nasledujúcich obdobiach vychádzania. A čo z nich zdedila dnešná Pravda.
Do školy kedysi a dnes: Nekonečné prázdniny, kratší školský rok
Leto 1945. Neistota pred začiatkom školského roka ako teraz, ale s koronou nemala nič spoločné. Pred 75 rokmi viseli vo vzduchu celkom iné otázky. Bude sa vôbec vyučovať?
Záhady Dubčekovho únosu
Prvý deň okupácie Československa vojskami varšavského paktu má aj po 52 rokoch niekoľko záhadných momentov. Niektoré sa týkajú aj zajatého Alexandra Dubčeka.
Kedy vyplávajú lode z Komárna do Žiliny?
Málo sa o tom vie, ale Slovensko má už dávno vlastný projekt vodnej cesty, ktorý je alternatívou uvažovaného prieplavu Dunaj-Odra-Labe. Ide o splavnenie Váhu.
Najväčšia historická stavba? Kanál Dunaj - Odra - Labe
Slovensko mala pred 100 rokmi pevnejšie spojiť s okolitým svetom aj sústava umelých vodných ciest, plavebných kanálov či prieplavov. Ostala však len na papieri.
Chvála uhorkovej sezóny
Už-už sa zdalo, že toto leto bude bez tradičnej uhorkovej sezóny v politike i v žurnalistike. Našťastie aspoň zvyšok augusta sľubuje trochu relaxu a zábavy.
Keď Slováci objavovali krásy Česka
Obavy z „korony" donútili mnohých Slovákov vyhnúť sa moru a ostať na Slovensku alebo v Česku, ktoré mladá generácia veľmi nepozná. Treba ho opäť objavovať.
Ako sa hralo o hornú Oravu, Spiš a Tatry
Pred 100 rokmi európski diplomati v belgických kúpeľoch zdanlivo vyriešili hranicu Československa s Poľskom. Ani jedna strana však dodnes nie je spokojná.
Los Alamos, júl 1945: štart jadrových pretekov
Atómová bomba bola na svete a žiadalo sa ju vyskúšať. Najlepšie v púšti, aby zhotoviteľom ukázala, čo dokáže. Musela sa však použiť aj na konci vojny?
Leto 1960: socializmus v Československu zvíťazil
Amnestia, voľby, spartakiáda, nová ústava... a aby toho nebolo málo, tak ČSR sa začala písať ako ČSSR. Dôvody na radosť, hoci rôzne, mali aj bežní smrteľníci.
Urobili dieru do sveta aj bez diplomu
Je až prekvapujúce, koľko ľudí bez vysokoškolského vzdelania nachádzame medzi svetovými politikmi, podnikateľmi a vynálezcami zvučných mien.
Musí mať politik vysokú školu?
Kde sa vzala tá mánia slovenských vrcholných politikov zdobiť si mená akademickými titulmi? Vari nie je možná úspešná kariéra aj bez neho?
Zemplínska šírava: Zlaté roky sa vrátia, keď...
Kedysi mala Zemplínska šírava 18 plavčíkov v dennej zmene, posledné roky dvoch a tento rok hrozí, že nezamestnajú ani jedného, upozorňuje Pavol Skyba (51).
Ako vznikalo slovenské more. A čoho sa dočkalo
Ešte vlani morachtiví Slováci najčastejšie utekali do Chorvátska. Vycestovalo ich tam rekordných 465-tisíc, ale k našej Zemplínskej šírave ich chodieval štvornásobok.
Modré zákony menia farbu
Aj v USA majú zákony, ktoré upravujú, čo sa v nedeľu smie robiť a čo nie. Prečo sa volajú práve modré? Sú v súlade s ústavou USA? Aká budúcnosť ich čaká?
Nedeľný predaj: zakázať alebo čiastočne povoliť?
Nakoľko konzumní a zosvetštení sú Slováci? Neprotestovali proti zrušeniu bohoslužieb, zato zákaz nedeľného predaja mnohých doslova naštval. Protesty neutíchajú.
Keď vedci skúšajú vakcínu sami na sebe
Za posledných 50 rokov sa nevedelo o tom, že by niektorý vedec skúšal vakcíny na sebe, avšak tento rok sa s nimi roztrhlo vrece. Prečo?
Mihalík: Boli to amatéri, ale radili im americkí profíci
Boli sme úplne neskúsení, nikto poriadne nevedel, čo robiť. Takto spomína na parlamentné voľby 1990 sochár Juraj Mihalík z Bratislavy. Šéfoval kampani VPN.
Slobodné voľby v revolučných časoch
Prischol im prídomok „prvé slobodné“, ich význam i podstatu však lepšie vystihuje vedecký pojem „zakladateľské“. Prvé súťaživé voľby po štyroch desaťročiach.
Trianon: Historici ostávajú v zajatí kolektívnej pamäti
Maďarom i Slovákom chýba schopnosť vcítiť sa do pocitov toho druhého pri vnímaní dôsledkov Trianonu, hovorí historik Attila Simon.
Trianon - slovo, pri ktorom behá mráz po chrbte
Je tu storočnica Trianonskej mierovej zmluvy a médiá u našich južných susedov sú plné úvah o historickej skrivodlivosti a o maďarskej traume.
Dubček zo strany von!
Vodcu Pražskej jari Alexandra Dubčeka odsúvali normalizátori z politického a verejného života postupne počas 14-tich mesiacov. Išlo o zámer a premyslený plán.