Vladimír Jancura
reportér
Vyštudoval novinárstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v Pravde (jej vtedajšej víkendovej prílohe P 24) začal pracovať v roku 1969, v rokoch 1972 - 1986 pôsobil v týždenníku Nové slovo, potom opäť v Pravde ako jej stály moskovský spravodajca (do roku 1991). V rokoch 1995 - 1996 bol šéfredaktorom Pravdy, neskôr komentátorom a reportérom. Je nositeľom ocenenia Krištáľové krídlo za rok 1997, ceny SAV za popularizáciu vedy v roku 2007 a niekoľkých ocenení Slovenského syndikátu novinárov. V súčasnosti sa venuje prevažne publicistike o najnovších slovenských dejinách a rozhovorom so známymi osobnosťami vedy a kultúry.
Mihalík: Boli to amatéri, ale radili im americkí profíci
Boli sme úplne neskúsení, nikto poriadne nevedel, čo robiť. Takto spomína na parlamentné voľby 1990 sochár Juraj Mihalík z Bratislavy. Šéfoval kampani VPN.
Slobodné voľby v revolučných časoch
Prischol im prídomok „prvé slobodné“, ich význam i podstatu však lepšie vystihuje vedecký pojem „zakladateľské“. Prvé súťaživé voľby po štyroch desaťročiach.
Trianon: Historici ostávajú v zajatí kolektívnej pamäti
Maďarom i Slovákom chýba schopnosť vcítiť sa do pocitov toho druhého pri vnímaní dôsledkov Trianonu, hovorí historik Attila Simon.
Trianon - slovo, pri ktorom behá mráz po chrbte
Je tu storočnica Trianonskej mierovej zmluvy a médiá u našich južných susedov sú plné úvah o historickej skrivodlivosti a o maďarskej traume.
Dubček zo strany von!
Vodcu Pražskej jari Alexandra Dubčeka odsúvali normalizátori z politického a verejného života postupne počas 14-tich mesiacov. Išlo o zámer a premyslený plán.
Čistky 1970: Niekto stratil prácu a niekto česť
Pred 50-timi rokmi sa uskutočnili v Československu veľké politické čistky. Znamenali nielen stratu funkcie, ale často aj diskrimináciu rodinných príslušníkov.
Rus na čele UNRRA
Znie to priam neuveriteľne, ale šéfom misie UNRRA v Československu bol skutočne sovietsky občan ruskej národnosti Piotr Ivanovič Alexejev.
Keď Slovensko vstávalo z popola
Čo všetko si žiada obnova ekonomiky a spoločenského života po vojne alebo po veľkej kríze? Okrem odvážnej a jednotnej vlády aj budovateľské nadšenie ľudí.
Nylonky oslavujú 80 rokov. Boli drahšie ako hodvábne pančuchy
Ženy za Atlantikom jasali, dočkali sa úžasnej módnej novinky. Američanky boli v roku 1940 na svete prvé, ktoré si v obchodoch mohli kúpiť nylonové pančuchy.
Práca z domu - práca pre workoholikov?
Súčasná pandémia nevídaným spôsobom zvýšila záujem firiem o prácu na diaľku, spravidla z domu. Milióny ľudí v USA prešli na office home či teleworking.
Čomu slúži prekrúcanie dejín najstrašnejšej vojny
Všetko podstatné o príčinách, priebehu či dôsledkoch druhej svetovej vojny je už známe a nie je na tom čo prehodnocovať, zdôrazňuje Igor Baka z Vojenského historického ústavu.
Prvý máj bol o práci. Ale aj o odpočinku
Žiadame zákaz nedeľnej práce!, znelo ulicami veľkých európskych miest pred 130 rokmi. Prvomájová tradícia vznikla vlastne z tejto požiadavky.
Nanočipy vo vakcíne vymysleli odporcovia očkovania
Vírusové kvapôčkové infekcie vrátane nového koronavírusu sú ako biologické zbrane vonkoncom nevhodné, zdôrazňuje uznávaný virológ Fedor Čiampor.
Hľadá sa vakcína na lož, klam a hlúposť
Ani pri jednej epidémii v dejinách nechýbali konšpirátori. Súčasná pandémia má už od nich aspoň dva hity. Pri bližšom skúmaní zistíme, že nejde o nič nové.
Všetko treba skúsiť, ale prevziať do praxe iba to, čo sa osvedčilo
Bol špičkovým lekárom a vedcom svojej doby, ale má čo povedať aj dnes, zdôrazňuje Anton Bartunek, ktorý pred 30 rokmi znovu objavil lekára Jána Adama Raymana.
Prešovčan sám proti neviditeľným zabijakom
Kto vie, kto bol Ján Adam Rayman? Málokto, napriek tomu, že tento prešovský lekár a farmaceut pred 300 rokmi výrazne prispel k vzniku imunológie.
Romista Rastislav Pivoň: Kočovní Rómovia boli odolnejší
Mimoriadna situácia s koronavírusoom si vyžaduje mimoriadne opatrenia aj v osadách. Tvrdí to romista a kultúrny antropológ Rastislav Pivoň.
Preskákali sme všeličo, zvládneme aj túto pliagu
Sme vo vojne, opakujú teraz politici na ospravedlnenie mimoriadnych opatrení. Súčasná situácia skutočne niečím pripomína vojnové alebo povojnové časy...
Patálie s orlicou a s Matuškovou piesňou
Veľké vášne vyvolal pred vyše 30 rokmi nielen navrhovaný názov česko-slovenského štátu. Jablkom sváru sa stála aj nová podoba štátneho znaku.
V pomlčkovej vojne sa bojovalo o spojovník
Táto epizóda vošla do análov ako tzv. pomlčková vojna. V skutočnosti sa v nej bojovalo o spojovník, nie o pomlčku. Pomlčka rozdeľuje, kým spojovník spája.
Liptovský Mikuláš nezaslúžene v tieni Bratislavy
Uznávam, že hlavné mesto má prednosť, ale ani na Liptovský Mikuláš a ťažké boje oň by sa 4. apríla nemalo zabúdať, pripomína vojenský historik Oldřich Vaněk.
Štvrtý apríl sa uchádza o čestné miesto v kalendári
Bol veľkonočný týždeň a ľudí na juhozápade Slovenska ovládol strach. Pred 75 rokmi sa priblížil front už k Bratislave.
Revolúcia v budári
Kedy sa toaletný papier začal používať na Slovensku? Je možné, že až začiatkom minulého storočia. Aj to najskôr v úradoch a majetnejších domácnostiach.
Generál: Leopoldovská vzbura. Pomsta za plané sľuby politikov
Najväčšia v dejinách bývalého Československa. Stala sa pred 30 rokmi. Koho vinou? Dalo sa jej predísť? Pozadie odhaľuje vtedajší riaditeľ väznice Oto Lobodáš.
Koronavírus vyvoláva prízraky dávnej minulosti
Správy o koronavíruse v nás prebúdzajú pocit stáleho ohrozenia, strach. Odborníci nazývajú tento pocit „morovou mentalitou". Zrodil sa totiž už v stredoveku.