redaktorka Magazínu Pravdy
Novinárka a spisovateľka je dlhoročnou redaktorkou Pravdy. V súčasnosti pracuje v magazíne a na oddelení kultúry. Robí rozhovory s umelcami, píše recenzie o divadle, výstavách a knihách. Venuje sa aj glosovaniu všedného života. Narodila sa 4.5.1943 v Bratislave, vyštudovala novinárstvo na bratislavskej FFUK. Pracovala v týždenníku Predvoj, Nové slovo a od roku 1986 v denníku Pravda. Počas tzv. prestavby pôsobila s manželom, publicistom Vladimírom Jancurom, v Moskve a písala pre Nové slovo. O tejto skúsenosti vydala dokumentárnu prózu Kankán nad Kremľom (s vlastnými ilustráciami). Venuje sa aj tvorbe beletrie (debutovala novelou Fúkni do púpavy, podľa prózy Dom pod morušou vznikol aj televízny film, najnovšia je próza Zvonenie). Vydala tiež knižky rozhovorov (Pýtačky, Dialógy v ateliéroch). Za zbierku poviedok Plaché rozkoše získala v roku 2008 Cenu Bibliotéky. Za redakciu Pravdy bola nominovaná do súťaže Slovenka roka.
Pri písaní tohto článku mi v ušiach znela pieseň Karla Kryla Veličenstvo kat, slová „jen motýl smrtihlav se nad tou zemí vznáší“. Iste to prišlo na um aj autorovi novely Ema a smrtihlav Petrovi Krištúfkovi
Čitateľ má v originálnej knihe Jozefa Rábeka Kamiónom po Európe za socializmu vzácnu možnosť vrátiť sa o desaťročia späť a pripomenúť si rôzne paradoxy a zvláštnosti, ktoré boli normami.
Eduard Grečner režíroval filmy ako Každý týždeň sedem dní, Nylonový mesiac, Drak sa vracia či Jaškov sen hovorí, že má rád všetky svoje filmy. Robí zložité filmy, ale viem ich natočiť aj divácky prístupne.
Jeseň a čas oberačiek spestrí výstava Výber z ilustrácií Martina Kellenbergera, ktorá sa vo výstavnej sieni Malokarpatskej knižnice na Holubyho 5 v Pezinku. Výstava potrvá do konca novembra.
Sophia Lorenová obohatila herectvo, ale zvýšila aj úroveň fanúšikov.
K expozíciám v Slovenskom národnom múzeu pribudla v týchto dňoch jedna osobitá. Je to výstava obrazov pod názvom Ormandík a Šmondrk v múzeu.
Autorská inscenácia Zombies sa v DPOH hrá opäť v priestoroch betónového CO krytu v suteréne divadla.
Film Hajjan egyptsko-rakúskeho režiséra Abu Bakr Shawkyho zavedie diváka do púšte Stredného východu, kde to nielen páli, ale aj vrie.
V priestoroch Tower 5 Gallery je nová výstava maliara Juraja Oravca nazvaná Pod povrchom.
Spisovateľka Dana Bischof Závadová si zvolila pre svoj nový román Šťastie iných, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Slovart, chúlostivú tému – závisť v tých najintímnejších sférach.
Historické filmy majú svoj špecifický pôvab a možnosť vybrať z dejín najzaujímavejšie momenty a priblížiť ich publiku.
Ozvala sa nám aj jeho neter Jana Zbudilová, ktorá je čitateľkou Pravdy.
Filmový architekt Erik Ivančík sa teší, keď objaví autentické miesta, ako je napríklad krčma vo Vernári.
Nech už si ľudia o reálnom predobraze Mikiho myslia čokoľvek, divákov zaujme výtvarná podoba príbehu.
Všestranný umelec Jiří Suchý má zlaté ruky aj zlaté srdce, plné lásky. Tento umelec tu bol s nami v rôznych šťastných aj kritických chvíľach v minulosti, dodával energiu a správal sa džentlmensky.
Spisovateľke a novinárke Jane Šimulčíkovej (nar. 1937) vyšla práve kniha veršov Zobliekanie očami (vyd. Mayor), no ona sa jej prezentácie už skoro nedožila. „Rok 2024 je pre mňa turbulentný,“ hovorí.
V lete sa k nám vracajú tiež staršie filmy, ktoré sme premeškali alebo na ktoré sme zabudli.
Rozpráva, ako bola nabitá adrenalínom a uplietla sveter.
Jozef Puškáš nám porozprával, ako knihu, ktorá je aj vo finále Anasoft litery, písal.
Plagát k čínskemu filmu Len rieka tečie pripomína Munchov obraz Výkrik.
V tretiu augustovú nedeľu zomrel Alain Delon. Hovorí sa, že nedeľniatka sú šťastlivci, možno to platí aj o odchode zo života. Významný umelec len tak ľahko tento svet neopustí – navždy sa zapísal do dejín filmu a európskej kultúry.
S Ľubomírom Paulovičom sme sa na seba usmievali po roku 1984, keď hral v televíznej inscenácii podľa mojej knihy Dom pod morušou.
Maliarka Marta Chabadová v projekte Letný salón výtvarníkov 2024 získala Cenu poroty za obraz More - Strácanie. Výstava Letný salón, na ktorej si môžete pozrieť toto aj iné zaujímavé diela.
Hoci divák sleduje dramatický príbeh morálneho úpadku a cesty na dno, prevažuje pocit očisty.
Prečítať si knihu Guzeľ Jachinovej Transport do Samarkandu (vydal Slovart) nie je žiadna prechádzka ružovým sadom. Nie je to ani výlet do exotických končín, hoci Samarkand leží až v Uzbekistane.