reportér prílohy Víkend
Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal a žije v Nitre. V Pravde pracuje od roku 2006. Za reportáže o životnom prostredí, krajine a prírode získal štyri Novinárske ceny od Nadácie otvorenej spoločnosti, deväť ocenení Literárneho fondu a jednu cenu Slovenského syndikátu novinárov. V roku 2022 sa stal držiteľom Ceny ministra životného prostredia za prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Je spoluautorom a zostavovateľom štúdie Dopady klimatickej krízy na Slovensko, ktorú v roku 2020 priniesla organizácia Greenpeace v spolupráci s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. V roku 2019 bol organizáciou Ashoka zaradený na mapu klimatických inovátorov v strednej a východnej Európe.
„Podozrievam každého nového, kto tam príde na základe politického rozhodnutia, že bude mať pripravený balík vecí, ktoré treba ‚pustiť’."
Ľudská bytosť z Ruska si povedala - tam ide sanitka, idem zabiť jej posádku.
Čím viac vie dnešný človek o svete okolo seba, tým menej vie o sebe. A čím plytší je ponor do seba, tým viac sa otvára priepasť do ľudského vnútra.
Vladimír Strmeň sa do Slovenského národného povstania zapojil ako 16-ročný. Súčasnej generácii odkazuje - nedopusťte viac podobné hrôzy!
Zvládne zásobovať energiou celú farmu, podnik, hotel, dedinu, pričom jej obyvateľov už nemusí trápiť, ako zase „vystrelili“ ceny energií.
Prudko sa meniaca klíma povzbudzuje európske mestá k rozvoju, k akému v dejinách ťažko nájsť paralelu.
Mnoho ľudí sa pre profesionálne rodičovstvo rozhodne len preto, aby si finančne prilepšili.
Slovenské školstvo dokáže byť svetovo inovatívne a máme byť na čo hrdí.
Nepoučili sme sa a pre potomkov chystáme rovnaké trápenie.
Africký piesok vie „rozpáliť“ oblohu do červena a rozvášniť debaty. Živí hoaxy, vraj „ho hádžu lietadlami Američania“… Nás zaujíma sila „slovenskej Sahary“.
Nový zákon o strategických investíciách obetuje práva občanov na úkor veľkých projektov, mieni Ivana Figuli, právnička spolupracujúca s mimovládkou Via Iuris.
Tento nebezpečný fenomén sa odohráva len posledných pár desaťročí. Začal sa nenápadne, plazivo. Ukážeme si ho na Hrone.
Čím hlasnejšie sú výbuchy, tým hlasnejšie spievajú.
Ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu, nominanta SNS, vydalo pokyn prepustiť časť zamestnancov v slovenských národných parkoch.
Kam by sa mal človek vydať, ak by sa chcel poprechádzať po krajine Slovanov?
„Nefoťte si môj kalašnikov.“ Prečo nie? „Nie je to legálne.“ A prečo ho máš so sebou? „Kvôli medveďom. Chcete si vyskúšať?“ Čo? „Zastrieľať si.“
Zaujímavú stopu v celom príbehu má aj Slovensko, a to vďaka prírodovedcovi, dokumentaristovi a fotografovi Tomášovi Hulíkovi.
Ich tvorivé úsilie je malou, ale podnetnou sondou do slovenskej byrokracie. Ide o dôkaz, že aj zložité veci sa dajú urobiť zrozumiteľnými pre obyčajných ľudí.
Francúzsko stanovilo pravidlá pre mobily na školách už pred 15 rokmi. Aj na Slovensku školy už niekoľko rokov nastavujú pravidlá, nie všade sú však efektívne.
A ty kde budeš robiť? Práve zodpovedanie tejto otázky predurčí osud nielen jednotlivca, ale nakoniec celej spoločnosti. Pretože koho potrebuje tento štát viac?
Drevo vyťažené v TANAP-e neskončilo na Slovensku, aby sa zhodnotilo na drevený výrobok. Končí v zahraničí vo firme, ktorá vyrába peletky a rezivo.
Ak to vlády myslia s klimatickou krízou vážne, odteraz už nemôžu byť žiadne nové investície do ropy, plynu a uhlia. A predsa Slovensko plánuje výstavbu LNG terminálu na Dunaji.
Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno.
Desiatky diel od starých slovenských a českých majstrov našla rodina lekára Bohuša Šťastného. Predbežná hodnota celej zbierky je 100-tisíc eur.
Súčasnej vláde nedarí včas a riadne napĺňať Plán obnovy a odolnosti.