Pyramídové pole v Gíze
Nachádzam sa v blízkosti troch veľkých pyramíd faraónov Chufua, Chafreho a Menkaura, ktoré sa vypínajú nad menšími pyramídami a hrobkami - najmä manželiek, príbuzných a hodnostárov. Staroveké divy sveta tu stoja už takmer 5000 rokov.
Až od 19. stor. si začali egyptológovia uvedomovať, prečo vznikli. Kolosy postavili v období 4. dynastie (asi 2585/2575 – 2503/2465 pred n. l.) Prvá v poradí a zároveň najväčšia z nich, bola hrobka faraóna Chufua. Ako druhú postavili strednú pyramídu. Je o čosi menšia a patrila Chufuovmu synovi Chafremu. Tretiu, oveľa menšiu pyramídu postavili faraónovi Menkaurovi – Chufuovmu vnukovi.
Lavica
Najstarší faraóni si dávali budovať obdĺžnikové hrobky zvané mastaby (z arabského lavica). Nachádzajú sa najmä v neďalekej Sakáre a vzdialenom Abydose. Prvú hrobku v podobe pyramídy (o sto rokov skôr, ako v Gíze) dal postaviť faraón 3. dynastie Džóser. Jej staviteľom bol jeho fenomenálny hodnostár Imhotep (možno bol jeho syn), ktorého starí Egypťania neskôr aj zbožštili. Keď pôjdete v Gíze na neďalekú náhornú plošinu obzerať pyramídy pospolu, južným smerom môžete v dobrej viditeľnosti vzhliadnuť Džoserovu šesťstupňovitú pyramídu.
Najväčšia
Stojím pred najväčšou pyramídou sveta. Chufuovej pyramíde dnes chýba vrchol – pyramidion, pričom siahala do výšky okolo 146,6 m. Je taká veľká, že by do nej vošlo Westminsterské opátstvo, Chrám sv. Petra v Ríme, bratislavský hrad a katedrály vo Florencii a v Miláne. Vystavali ju z 2,3 milióna kamenných kvádrov s priemernou váhou dve a pol tony. Kvádre priliehajú k sebe tak tesne, že jej spojom by sa nepretiahla ,,ihla ani vlas”, poznamenal zakladateľ modernej egyptológie Brit Flinders Petrie (1853–1942).
Tringelt! Tringelt!
Ani si nestačím usporiadať poznatky v hlave už ma obťažujú predavači suvenírov. Odoženiem jedného a onedlho prídu ku mne štyria ťaviari a ponúkajú odvoz alebo spoločné foto s korábom púšte. Našťastie všade prítomní policajti aj na ťaviach okamžite zakročia. Napriek tomu som mal aj s policajtom typický egyptský zážitok. Prichádzam k menším hrobkám faraónových manželiek. Hľadám vhodné miesto na fotenie. Zrazu ma volá policajt a lámanou angličtinou vraví, že pozná miesto, kde uvidím všetky tri pyramídy naraz s najväčšou v popredí. Poznajúc miestne pomery sa pýtam, čo zato – usmeje sa a ukáže veľkú visačku policajta s vyslovením dôrazného nič. Vystúpim na vyvýšené miesto a skutočne sa mi naskytne zaujímavý pohľad. Usmiaty policajt zrazu bez hanby pýta za radu peniaze – počujem len tringelt, tringelt. Radšej som ho veľkým oblúkom obišiel. Chufuova pyramída sa budovala asi 20 – 30 rokov mimo poľnohospodárskej sezóny. Vyžadovala veľa materiálu a účinnú organizáciu tisícok pracovníkov. Väčšina kameňa pochádza z miestnych lomov, ale vápencové obklady sa museli privážať z Tury, vzdialenej 13 km na východnom brehu Nílu. Ružová žula v kráľovej pohrebnej komore sa dopravovala až z Asuánu.
Fantázia bez hraníc
Prvýkrát od staroveku do Chufuovej hrobky vstúpili ľudia v 9. stor. na príkaz bagdadského kalifa Ma’amuna, ktorý dúfal, že tu nájde poklad. Dovnútra vnikli severnou stenou a napokon sa dostali až do pohrebnej komory. Poklad ani iné cennosti nenašli. Hrobku vykradli už skôr. V roku 1954 boli v piesku na južnej strane pyramídy objavené a rozobraté časti dvoch lodí (jedna je vystavená). Je možné, že mali slúžiť ako slnečné bárky v posmrtnom živote Chufua.
Rôzne špekulácie tzv. „pyramídológov“ hovoria v súvislosti s ich vznikom o prišelcoch z vesmíru alebo o Atlantíďanoch. Všetky fantastické teórie o gízskych pyramídach sú nezmysly. V tejto súvislosti veľa fantazmagórii vyvoláva aj pyramída Chafreho a mohutná sfinga pravdepodobne s jeho tvárou a telom leva. Pyramída vzbudzuje rozruch preto, lebo jej vnútorný systémom šácht a komôr sa zdá až príliš jednoduchý. Chafreho pyramída sa javí najvyššia. Je to len skreslený moment, lebo je postavená na vyššom mieste ako Chufuuho hrobka. Bola však obložená vzácnejším materiálom – okrem vápenca v spodných častiach, vo vyšších použili červenú žulu. Aj veľká sfinga, vyvoláva rôzne pochybné úvahy. Dokonca sa konštatuje, že je až 10 – 12 tisíc rokov stará, čo je podľa seriózneho bádania nepravdivé tvrdenie a určite pochádza z 3. tisícročia pred n. l.. V blízkosti sfingy sa nachádza Údolný chrám, ktorý je vstupom do pyramídového komplexu faraóna Chafreho.
Posledná a vraj niekedy najkrajšia je Menkaurova pyramída. Obložili ju vo väčšom množstve červenou žulou, preto jej hovorili aj krásna pyramída. Keď odchádzate od tejto pyramídy okolo ostatných východným smerom k Nílu, uvedomte si, že idete zo sveta mŕtvych do sveta živých na východnej strane tejto životodarnej rieky.