Ešte väčšie zlo
V situácii, keď sa v školách množia útoky na samotných pedagógov, asi nikoho neprekvapí, že násilie, fyzické alebo psychické, sa v čoraz väčšej miere vyskytuje aj medzi žiakmi. Jedinci, ktorí sa túžia presadzovať na úkor slabších a citlivejších spolužiakov, ich zastrašujú, tyranizujú, vydierajú či priamo fyzicky napádajú.
Poviete si, to tu predsa vždy bolo! Problém je, že priestor na šikanovanie sa nielenže nezmenšuje – ale prostredníctvom modernej techniky – sms správ, mailov a sociálnych sietí, dostáva úplne nový rozmer.
Kamery v triedach a na chodbách škôl síce pomáhajú pri odhaľovaní násilia páchaného na slabších jedincoch, zároveň je to však dvojsečná zbraň – ak sú umiestnené v priestoroch školy u žiakov môžu vyvolávať pocit, že ich to oprávňuje nahrávať si na mobily pedagógov a spolužiakov a vydierať ich.
„Kyberšikanovanie“ na rozdiel od „klasického šikanovania“, ktoré sa odohráva priamo v priestoroch školy, nemá časové ani priestorové obmedzenie. A čo je ešte horšie, nemiznú pri ňom peniaze rodičom z peňaženky ani dieťa neprichádza domov z modrinami, no o to väčšie rany zostávajú na jeho duši po celý zvyšok života.
Rodičia aj pedagógovia by preto mali byť nanajvýš ostražití a deti by mali pripraviť na hrozby číhajúce v „kyberpriestore“. Jeho anonymita môže totiž až fatálne zraňovať.