Dá sa predísť masakrám?
Deň ako každý iný. Na základnej škole práve prebieha vyučovanie. Len zrazu osamotený šialenec z ničoho nič chladnokrvne zaútočí na malých žiakov, ktorí sa snažia zachrániť si vlastný život. Mnohým sa nepodarí uniknúť a stávajú sa tak obeťami krvilačného plánu psychicky chorého jednotlivca.
Aj keď opis tejto hororovej scény by si mnohí mohli spájať s obrovskou masakrou, ktorá sa len nedávno odohrala v malom americkom mestečku Newtown, nie je to tak. V ten istý deň sa v provincii Henan v centrálnej Číne, odohrala na prvý pohľad úplne identická situácia ako tá, ktorá ovládla médiá a spoločenskú diskusiu po celej Amerike. Min Yongjun, 36-ročný muž, sa vlámal do domu istej starej ženy, dobodal ju nožom a potom pokračoval v miestnej škole, kde tým istým spôsobom vážne zranil 23 detí. Útočník bol bezprostredne po incidente spacifikovaný učiteľmi a prítomnou bezpečnostnou službou.
Aj túto udalosť sa snažia využiť vo svoj prospech odporcovia slobodného držania zbraní v USA. Tvrdia, že ak by matka Adama Lanzu, ktorý zavraždil 26 nevinných ľudí, nevlastnila poloautomatickú pušku a dva revolvery, tragédia na základnej škole Sandy Hook sa nemusela stať. Na druhej strane čínsky masaker by mohol byť oveľa fatálnejší, ak by boli použité strelné zbrane. V emocionálne vypätej atmosfére v dôsledku tragédií posledných rokov vzniká obrovský tlak na prezidenta Obamu a zákonodarcov, aby zmenili filozofiu vo vzťahu k voľnému ozbrojovaniu obyvateľstva a bezpečnosti na školách.
Na druhej strane stoja nekompromisní podporovatelia druhého dodatku Ústavy Spojených štátov a riešenie vidia v ešte väčšej distribúcii zbraní medzi zodpovednými občanmi. Vo viacerých štátoch požadujú miestni politici zákon, ktorý by umožňoval učiteľom mať v školách zbrane, čo nastoľuje ďalšie otázky a veľkú mieru skepticizmu medzi odborníkmi. Národná asociácia držiteľov strelných zbraní (NRA) síce prisľúbila pomoc v riešení tohto akútneho problému, no očakávať dramatický obrat od najvplyvnejšej loby vo Washingtone by bolo naivné.
Odpoveďou na efektívnejšie preskúmanie motívov masových vrážd podobného typu môže byť psychická indispozícia Lanzu, ale aj vraha 12 návštevníkov kina v Colorade či masakrov podobného typu na amerických stredných školách a univerzitách. Nancy Lanzová sa snažila svojho syna umiestniť do psychiatrickej liečebne. Ten vraj trpel určitou formou autizmu a jeho správanie bolo veľakrát nezvládateľné. Inštalatér, ktorý pracoval v ich dome, prezradil, že 20-ročný Lanza obýval izbu bez okien, hrával akčné počítačové hry a bol posadnutý zbraňami a vojnovou technikou.
Podľa oficiálnej verzie psychológov mal vrah zo základnej školy Sandy Hook v Newtowne zabíjať pre nekontrolovateľný hnev a žiarlivosť voči svojej matke. Pár dní po masakre sa na internete objavil blog s názvom Ja som matka Adama Lanzu, ktorý vytvoril rozruch medzi čitateľmi. V ňom istá žena opisuje nekontrolovateľné správanie a emocionálne výkyvy svojho 14-ročného syna, ktoré sa veľakrát končia aj hrozbami zabitím. A tak sa v ostrej debate o miere držania zbraní a bezpečnosti ako takej veľakrát zabúda na „koreň veci“.
Lepší systém psychologickej odbornej pomoci v školách a rodinách a ľudskejšia legislatíva pri zaobchádzaní s pacientmi v inštitúciách pre mentálnu pomoc by mohli byť kľúčom k efektívnejšej kontrole problémových typov a celkovej bezpečnosti vo verejných priestoroch, ako sú okrem iného aj školy.