Nový rok na obzore
Mnohí z nás, ktorí si medzičasom obľúbili Vianoce, začínajú trpieť určitou nostalgiou. Podliehajú totiž dojmu, že opäť na ne budeme musieť čakať celý rok. Môžem ich však ubezpečiť, že ide iba o subjektívny dojem.
Vianoce v skutočnosti nerušene pokračujú ďalej. Stačí zájsť do niektorého nákupného strediska a človek poľahky zistí, že sa vôbec nič nezmenilo. Prirodzene okrem toho, že sa nakupuje viac a s ešte väčšou vervou.
Vidno, že si ľudia cez sviatky od predvianočných nákupov odpočinuli, a preto teraz nakupujú akosi radostnejšie a oduševnenejšie. Samozrejme, iba tí šťastnejší, čo nájdu miesto na parkovisku.
Je pravda, že do nákupného strediska som išiel najmä preto, aby som sa vyhol vcelku nepríjemnému pobytu v prírode. Tam totiž stále škriekajú nejaké vtáky, odušu štebocú mladí zaľúbenci, chrupčia tam zľadovatené chodníky a mladí adolescentní environmentálni dobrovoľníci pomocou silných delobuchov už teraz pripravujú prímestskú lesnú zver na to, čo ju čaká na Silvestra. Nákupné stredisko, aspoň podľa môjho názoru, malo teda poskytovať opustené priestory plné pokojného vyľudneného príjemného ticha. Poloprázdnu kaviarničku a tak. Neposkytovalo!
Bola tam ešte väčšia haravara ako v tom najodľahlejšom lesoparku. Na druhej strane však možno Vianoce až teraz naozaj oceniť, pretože prirodzene pomáhajú preklenúť hluché miesto medzi Štedrým večerom a vítaním Nového roku. Po ňom sa už nakupuje opäť akosi ľahšie a perspektívnejšie. I keď príprava Nového roku sama osebe nie je ľahkou úlohou.
Vždy ma prekvapovalo, koľko obmedzení so sebou prináša už prvý deň v roku. Napríklad v oblasti jedál. Človek by nemal jesť okrídlenú zver, aby mu šťastie neuletelo. Nemal by jesť rybu, aby mu šťastie neodplávalo. Nemal by jesť zajaca, aby mu šťastie neutieklo. Ba ani klokana, aby mu šťastie neodskákalo.
Jediné, čo tradícia pripúšťa, je pečené prasiatko, najlepšie s citrónom a štvorlístkom, prípadne kominárikom v rypáčiku. Piecť vola alebo slona sa tiež neodporúča, lebo by to v panelákovej obývačke zaberalo priveľa miesta a dekoratívny citrón či štvorlístok by tak vôbec nevynikol. Slonovi primeraný väčší kominár by navyše neopatrnými pohybmi mohol celkom znehodnotiť sviatočný obrus.
Viem, že v skutočnosti ide o krásne chvíle, nielen o smiech, ktorý k Vianociam neodmysliteľne patrí. Aký je nenápadný, taký je dôležitý. A všetky oči zahmlené smútkom či bolesťou si zaslúžia, aby ich úsmev prežiaril hlbšou nádejou. Nech sa nestratí v danej chvíli a nech nás s príslovečným odľahčením prehupne do ďalšieho roka.
Všetci vieme, že nás nečakajú jednoduché časy, no chcem veriť tomu, že popri všetkom zlom nás v ňom čaká aj veľa dobrého. Napokon tak to už v živote zvyčajne chodí – teda ruka v ruke jedno s druhým. Azda práve preto symbolicky pozdvihnime oči od zeme k prirodzeným či umelým hviezdam silvestrovskej noci, vystreľme ohňostroje a buchnime šampanské! Život je predsa to hlavné, čo je pred nami.