Svetlo v tuneli
Čo všetko by sa muselo stať, aby sa kompetentní postavili k bezpečnosti v diaľničných tuneloch naozaj zodpovedne? Veď jednu vážnu výstrahu už dostali pred necelými troma rokmi, keď sa v Sitine na bratislavskej Patrónke zrazilo dvanásť vozidiel a hrozila hromadná explózia, pred ktorou by sa mnohým účastníkom nehody nepodarilo utiecť.
Po tom, čo si havária belgického autobusu vo švajčiarskom kantóne Wallis 13. marca 2012 vyžiadala životy 28 ľudí, z toho 22 detí, naši diaľničiari sa kasali, že na podobné rizikové miesta na Slovensku osadia tlmiče. Za deväť mesiacov sa však nič nezmenilo. Akurát sa ukázalo, že takéto riešenie sa pre Branisko a Bôrik nehodí. V tuneli Sitina s dvoma rúrami by malo význam nainštalovať zvodidlá, no termín jesennej odstávky akosi prešvihli. Teraz vraj musia počkať na jar. Alebo až na ďalšiu jeseň?
Iste, náš štát nemá peniaze na to, aby dostaval napríklad na Branisku pre motoristov plánovanú druhú rúru. Ale dočasne sa ponúkajú iné, podstatne lacnejšie riešenia. Pozitívne skúsenosti v zahraničí existujú: viac prostriedkov protipožiarnej ochrany na odstavných plochách, automatická kontrola vzdialeností medzi autami, povinné zníženie rýchlosti a prísnejšie prehliadky technologického vybavenia tunelov.
Ani tu netreba veľa sľubov, ale činy, aby sa na konci tohto problému čím skôr objavilo svetlo.