Spätný chod
Minister Čaplovič mieni „zoštátniť“ základné a stredné školy. No dobre. V prípade, že by sa tým odstránili rôzne medzičlánky a ušetrili finančné prostriedky, ktoré v tomto rezorte dlhodobo chýbajú, nik iste nebude namietať.
Lenže krajské úrady práve zanikli a skôr existuje obava, že presunom kompetencií na ministerstvo získajú akurát tak majitelia „spriaznených firiem“. Lebo to, či zle platenému učiteľovi posiela peniaze na účet samospráva alebo priamo ministerstvo školstva, je v podstate jedno. Stále je to len almužna.
Myšlienka, že každá komunita najlepšie vie, čo škola v danej obci potrebuje, je určite správna – aj preto sa pred desiatimi rokmi uskutočnila decentralizácia. Lenže ruku na srdce: Koľko ľudí sa skutočne zaujíma o situáciu v škole, ktorú navštevujú ich deti, keď sa nezaujímajú ani o dianie vo svojom najbližšom okolí?
To je však veľmi slabý argument v prospech toho, aby ministerskí úradníci na Stromovej ulici v Bratislave rozhodovali o tom, ktorej škole treba opraviť strechu či telocvičňu.
Spomínaný nezáujem občanov možno považovať za jednu z detských chorôb demokracie, lebo aj v iných oblastiach chvíľu trvalo, kým si ľudia zvykli, že nemusia čakať na rozhodnutie zhora a môžu o sebe rozhodovať sami, no musia prevziať zodpovednosť za vlastné činy.
Preto, ak neexistuje dopadová štúdia, ktorá jasne pomenuje klady a zápory tohto projektu, nie je dôvod prepínať na „spätný chod“.