Ústupok v mene únie
KOMENTÁR Máriusa Kopcsaya: Počas týždňa sa premiérovi Ficovi podarilo uhrať vo svoj prospech tlačový zákon, Lisabonskú zmluvu a tiež odhaliť, aká je Európska únia slabá a gumová vo svojich zásadách. Pri pretláčaní tlačového zákona do parlamentu a praxe hralo Ficovi od začiatku do karát nerovnomerné rozloženie síl.
Zástancom zákona na jeho prijatí záležalo. Jeho odporcovia však boli oveľa vlažnejší. Vo verejnosti táto téma nenašla širší ohlas.
Opozičné strany nedokázali postupovať jednotne a trvať na tom, že podporia Lisabonskú zmluvu len v prípade, že vláda tlačový zákon stiahne, alebo ho upraví do prijateľnej podoby. SMK napokon zahlasovala s koalíciou a vymenila zásadovosť za ústupky v školskom zákone a možno aj za pootvorené dvere k spolupráci so Smerom po voľbách v roku 2010. Skalní optimisti môžu pripustiť, že aj v mene európskeho pokroku, na ktorom menšinovým spoločenstvám predsa len záleží.
Nuž a do tretice – čerstvo schválený tlačový zákon za tragédiu nepovažuje ani Európska komisia, ktorá spor označila za „vnútornú tému Slovenska“.
Ba ani eurosocialisti pre tlačový zákon na Smer a jeho predsedu nezanevrú. A tak spokojný Fico môže rátať s miestom medzi nimi. Veď v konečnom dôsledku – Fico a jeho vládna koalícia sa zachovali tak proeurópsky! A SMK svojím spôsobom aj proslovensky. Nuž a SNS, ktorá ničomu maďarskému nevie prísť na meno, pre zmenu zasa promaďarsky.
Tomu sa hovorí umenie kompromisu, ktorý ako lúčavka kráľovská rozožerie aj tie najtvrdšie zásady a princípy.
Jedným z princípov, na ktorých stojí Európska únia, je totiž brániť politikom, aby hromadili moc vo svojich rukách a zbavovali sa verejnej kontroly. Napríklad aj zlými a zneužiteľnými zákonmi. Zdá sa však, že keď únia upevňuje svoju posvätnú jednotu, neprekážajú jej ani ústupky ďaleko za hranicou vkusu a pravidiel, ku ktorým sa hlási.