Prezidentské náhody
Oficiálna kampaň k prezidentským voľbám sa začne niekedy o rok. Tá neoficiálna sa už nenápadne začala. Ivan Gašparovič, po väčšinu roka neviditeľný, obieha regióny. Nech to znie akokoľvek komicky, v marci bol na oficiálnej návšteve Bratislavy (konkrétne v Dúbravke).
V porovnaní s Ivetou Radičovou jeho štartovacia pozícia vyzerá veľmi dobre. Ak by sme mali veriť výskumným agentúram, tak neprekonateľne. Za Gašparovičom stojí viac ako polovica voličov.
Šanca Radičovej, že prezidenta v kampani dobehne a otočí skóre, je minimálna. Takmer nulová. Priamy súboj s Gašparovičom nemôže vyhrať. Matematika nepustí. Radičová (a opozícia) má slabšiu podporu ako Gašparovič (a koalícia). Aj keď – to ešte neznamená, že je rozhodnuté.
Gašparovič totiž môže „vyhorieť“ aj sám, bez víťazného úderu Radičovej. Tak ako pred štyrmi rokmi vyhorel Kukan, ktorý mal na svojej strane viac voličov ako Gašparovič s Mečiarom dohromady. Polovica z nich však zlenivela a nešla voliť. A Kukan skrachoval už v prvom kole. Podobný problém môže mať aj Gašparovič. Prezident je nevýrazný. A nevýrazná (formálna) je aj jeho podpora. Navyše Gašparovič je príliš nudný na to, aby dokázal na doraz mobilizovať svojich ľudí v kampani. Jeho „dôveryhodnosť“ je objemná, ale dutá. Tak ako je dutá jeho „politika“. Morálkou aj obsahom…
Ak by Radičová dokázala svojich ľudí v kampani motivovať naplno a Gašparovič len sčasti, sily by sa vyrovnali. Samozrejme, Gašparovič by aj v takom prípade ostal favoritom so slušným náskokom v zálohách. Lenže – nie príliš presvedčivým.
Gašparovič, pôvodne Mečiarov pobočník, neskôr Mečiarov rival, vyhral prezidentské voľby v roku 2004 náhodou. Ani nevedel ako. A v roku 2009 by ich náhodou mohol prehrať.
Vlastne by tým len vrátil, čo si požičal…