Celkom normálna jazda
KOMENTÁR: Hokejista Hanzal spôsobil svojou nezodpovednosťou smrť svojho spolujazdca a kolegu – šoféroval s 1,5 promile alkoholu v krvi a tomuto "povznesenému" stavu prispôsobil aj štýl svojej jazdy. To je sled udalostí, ktorý sa musel skončiť tragicky.
Súd vymeral Hanzalovi štyri roky, čo je trest na spodnej hranici – hokejista totiž dosiaľ nebol trestaný a ku svojmu skutku sa priznal. Fakt, že sa aj proti tomuto miernemu rozsudku odvolal, však vyvoláva dojem, že nie je ochotný niesť zodpovednosť za svoje životné pochybenie. Ak verdikt súdu komentoval slovami „Príliš tvrdé. Už sa stal kopec havárií a dostali menej,“ možno to považovať za naozaj svojský prejav ľútosti.
Odvolanie oboch strán procesu tak či onak znamená, že prípad ešte bude mať pokračovanie. A je tiež veľmi pravdepodobné, že Hanzal strávi za mrežami ešte vždy menej času ako ľudia, ktorí sa dopustili ekonomických deliktov – no nikoho nepripravili o život.
Bez ohľadu na právnu dohru však udalosť odhaľuje aj čosi iné – za aké normálne a samozrejmé sa v spoločnosti považuje sadnúť si za volant po fláme a množstve vypitého alkoholu. Existuje množstvo prípadov, ktoré ani zďaleka nie sú také známe a sledované ako ten Hanzalov. A existuje množstvo prípadov, keď anjel strážny stihne odviesť svoju robotu a vďaka tomu sa opitému vodičovi nepripletie do cesty dieťa alebo nejaká iná potenciálna obeť. Práve tu by sa malo niečo zmeniť. Vo chvíli, keď si opitý človek sadá do auta, mení ho na zbraň namierenú proti svojmu okoliu. Ak mu v takomto konaní nezabráni vlastné svedomie, potom by to mal byť aspoň strach z dôsledkov – napríklad aj z polície, ktorá je v strehu a nie je ochotná prižmúriť oči za dve tisícky vsunuté do vrecka. Najlepšie by totiž bolo, keby prípady takýchto zbytočných úmrtí súdy vôbec nemuseli riešiť.
Súvisiace články