Prázdne sľuby
Po ostrej výmene názorov Bugára s Csákym dostala SMK ďalší úder. Podpísaný bol Štátny vzdelávací program, ktorý okrem iného určuje, koľko a čoho sa bude na školách vyučovať. Keďže je záväzný pre všetky školy, tak maďarskí žiaci budú mať rovnaký počet materinského a cudzieho jazyka. Pritom všetko malo byť inak.
Robert Fico si pred niekoľkými týždňami zaumienil, že opozícii ukáže svaly a schváli tlačový zákon aj Lisabonskú zmluvu. A podarilo sa mu to. Tajná dohoda mala okrem iných vecí obsahovať aj prísľub, že Csákyho poslanci zahlasujú za zmluvu, a koalícia na revanš neuzákoní rovnaký počet hodín slovenčiny a maďarčiny v maďarských školách. Mikolaj však našiel spôsob, ako prejsť SMK cez rozum a neporušiť v tom čase už odtajnenú dohodu. Rovnaký počet hodín oboch jazykov zakomponoval do Štátneho vzdelávacieho programu. Ten síce nie je zákonom, ale pre školy je rovnako záväzný. Populisticko-nacionalistická koalícia tak opäť vyhrala ďalšiu malú bitku a SMK ostali oči pre plač.
Vedenie SMK narobilo viac škody ako úžitku. Csáky zapredal svoju politickú dušu Ficovi, aby presadil záujem svojich voličov. Stavil však na zlého koňa a prehral viac, ako sa na solídneho politika patrí. Škaredo potopil už aj tak deravú bárku s dlhoročnými partnermi, s ktorými SMK osem rokov vládla. Obnažil vnútrostranícke spory. A napokon nedokázal vybaviť ani priaznivé podmienky pre deti svojich voličov. Jednoducho a stručne – zlyhal na plnej čiare.
Maslo na hlave má aj predseda Smeru. Fakt, že z SMK si urobil jednorazovú pomôcku, ktorú po použití jednoducho odhodil preč, je jeho šikovnosť. Že pritom zabudol na vlastné sľuby? Otázka morálky. Úplne neprijateľná je však predstava, že s jeho požehnaním sa na ministerstve školstva pripravuje násilné poslovenčenie najväčšej menšiny.