Ficov protismer
KOMENTÁR: Otočiť sa v križovatke na mieste, kde to predpisy nedovoľujú, a nemať zapnutý bezpečnostný pás to ešte nemusí byť dôvod na škandalizovanie politika, ktorý sa takýchto hriechov dopustí. V prípade predsedu vlády Fica však dve veci predsa len menia situáciu. Jednak nejde o prvý prípad, keď premiér predviedol štýl jazdy vzdialený od poctivého dodržiavania predpisov.
Už v minulosti ho novinári pristihli, ako sa v Bratislave rútil 120-kilometrovou rýchlosťou, prechádzajúc z jedného jazdného pruhu do druhého. Samozrejme, v slovenských pomeroch nie je prekročenie rýchlosti či bezohľadnosť na ceste ničím mimoriadnym, podobne ako mnohým vodičom nerobí starosti nejaký ten poldecák predtým, než si sadnú za volant.
Práve táto obyčaj je však hlavnou príčinou vysokého počtu dopravných nehôd a ich obetí. A práve tento problém sa snaží vláda riešiť výrazným sprísnením pravidiel v novom cestnom zákone. Ak politici, ktorí zákon predkladajú a schvaľujú, nedokážu byť sami pozitívnym príkladom, potom je to pre verejnosť mimoriadne zlý signál. Je to signál, že si zo zákonov možno aj naďalej robiť "trhací kalendár“ a že normálne je predpisy porušovať, nie dodržiavať. A to premiér nezmení ani urazeným tvrdením, že sa na ňom novinári "odbavujú“, rovnako ako to ministerstvo vnútra nezakryje chválou Fica ako vzorného otca.
Pravdaže, nevhodných príkladov sa nájde neúrekom. Takýmto príkladom je poslanecká imunita, ktorá verejným činiteľom poskytuje neprimeranú ochranu a dovoľuje im dopúšťať sa hriechov, za ktoré každý bežný smrteľník zaplatí. A takýmto príkladom sú aj majetkové pomery politikov, ktorí sa pri ich zdôvodňovaní vysmievajú občanom do očí.
Ústavný činiteľ – a ešte k tomu najobľúbenejší politik – či chce, alebo nechce, formuje normy správania, určuje svojím vzorom, čo je povolené a čo neprípustné. A práve v tomto zlom vzore je druhý a hlavný problém Ficovho protismeru.