Prenos peňazí
KOMENTÁR: Už druhý raz za sebou sa opakuje ten istý príbeh. Ľudia vo vedení štátnej firmy si navrhnú štedré odmeny, ktoré však napokon Fond národného majetku odmietne schváliť - na podnet premiéra Fica. Po teplárni v Košiciach, kde si nominanti Smeru vo vedení chceli nadeliť miliónové odmeny na hlavu, sa podobný pokus zopakoval na pôde Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy.
Ilustračné foto
Teda podniku, ktorého elektrické vedenia brázdia celé Slovensko a produkujú ročne 1,4 miliardy korún zisku (konkrétne za rok 2007). Odmena pre jedného člena vedenia mala dosiahnuť1,64 milióna korún.
Opakovanie problému potvrdzuje, že politické strany si medzi sebou delia nielen rezorty a inštitúcie, ale aj štátne podniky, do ktorých dosadzujú svojich ľudí. A považujú ich za sféry svojho vplyvu. Pritom ide o firmy, ktoré tvoria zisk tým najjednoduchším spôsobom – tak, že sa naň občania skladajú. Všetci, ktorí platia účty za elektrinu (a v prípade teplárne za vykurovanie).
Pohyb peňazí v takýchto podnikoch je ťažko kontrolovateľný. Rovnako uniká verejnej kontrole aj stranícka príslušnosť ich predstaviteľov. Členovia predstavenstiev či dozorných rád predsa nemusia nosiť vo vrecku svojho saka stranícke knižky, aby bola zjavná ich blízkosť k Smeru či k iným stranám. Ponúka sa tiež otázka, čo sa deje v prípadoch, kedy nik nezasiahol – veď systém odmeňovania či verejné obstarávanie poskytujú toľko možností, ako si prísť na svoje.
Treba dodať, že takýmto praktikám holdovala aj Dzurindova vláda. Nemôže to však byť dôvod, prečo by mal Fico pokračovať. Najmä ak vyhlasoval, že bude iný, lepší, čistejší. A ak tvrdí, že je zástancom silnej ruky štátu a jeho kontroly. Prípady teplárne či prenosovej sústavy dokazujú, že ruka štátu nemusí byť až taká spoľahlivá a čestná. A že ju vedie pokušenie prelievať či skôr „prenášať“ peniaze od občanov do vreciek konkrétnych – politicky spriaznených – ľudí.
Súvisiace články