Práva bosa
Majú sa Košičania začať obávať, keď sa do metropoly východu vráti Róbert Okoličány? Na to by možno vedela odpovedať matka aj priateľka Romana Straku, ktorý prišiel o život, keď si košické mafiánske gangy vybavovali medzi sebou účty. Osud rozhodol, že mladý muž bol v nesprávny čas na nesprávnom mieste.
Ústavní sudcovia sa nemusia báť, aj keď sú v Košiciach a rozhodli, že Róbert Okoličány musí z basy von, lebo boli porušené jeho ústavné práva. Sudcovia sú ako ústavní činitelia chránení, bežní Košičania nie. V jednom má Ústavný súd pravdu, štát by ani v mene spravodlivosti nemal nikoho držať vo väzbe bez právoplatného rozhodnutia súdu.
Štát by sa však mal predovšetkým starať, aby súdy nerozhodovali tak nekonečne dlho. Ako to, že na Slovensku behá po slobode množstvo obžalovaných z najťažších zločinov? Práve preto, lebo orgány činné v trestnom konaní a súdy opakovane zlyhávajú.
Okoličány nebude prvý a zdá sa, že ani posledný prepustený bos. Raz už parlament v mimoriadnom režime menil Trestný poriadok, aby sa ďalší bos nedostal z vyšetrovačky von. Tí, čo o ľuďoch a ich osudoch rozhodujú, sa však nepoučili. Ústavný súd svojím verdiktom povýšil právo jedného nad práva desaťtisícov.
Úlohou štátu nie je len vyberať dane, jeho prvoradá úloha je garantovať občanom bezpečnosť. V tom opakovane zlyháva. A vždy na to doplatia práve nevinní.