Zákon s hrúbkami
Školský zákon, ktorý má vniesť do slovenských škôl "svieži vietor", je teda definitívne schválený tesnou a nepresvedčivou väčšinou 79 koaličných hlasov. Mal by - aspoň podľa jeho tvorcov - vniesť do škôl viac slobody a samostatnosti. Povedané obrazne, nie je podstatné, aby žiak vedel zarecitovať vybrané slová, ale aby nerobil hrúbky. (A že sa ich dnes v písomnom prejave mladých ľudí urodí!)
Lenže v skutočnosti zákon, ktorý má dlhoočakávanú školskú reformu odštartovať, akoby sa samostatného myslenia bál. Zväzuje školám ruky a predpisuje im, čo majú a čo nemajú robiť. Predovšetkým ide o toľko diskutovaný problém, aký veľký objem učiva určuje Štátny vzdelávací program a akú časť si môže škola určovať sama – podľa návrhu to malo byť približne 30 percent, napokon však v prípade základných škôl tento podiel predstavuje iba 20 percent. Krokom späť je potom fakt, že ministerstvo nedáva možnosť slobodnej voľby pri výbere učebníc – predpisuje iba jednu, na ktorú školám prispieva. Problém nastáva vo chvíli, ak tento výber nie je šťastný, ako v prípade najmenej obľúbeného šlabikára Lipka pre prvákov.
Zistiť, v akej podobe vlastne poslanci zákon prijali, ešte chvíľku potrvá, no jedno je jasné: Predkladatelia na čele s ministrom Mikolajom majú nepochybne pravopis aj vybrané slová v malíčku, no predsa sa do ich diela dostalo zopár „hrúbok“, ktoré si skôr či neskôr vyžiadajú opravu.