Čistá strata
GLOSA: Priemerný dospelý slovenský občan je ochotný investovať ročne dvanásťtisíc korún do hazardu. Do výherných automatov v krčmách, na tipovanie športových výsledkov a množstvo ďalších spôsobov, ktorými sa dá pokúšať šťastie. Väčšinou neúspešne, pretože štvrtina z takto vynaložených peňazí predstavuje čistú stratu. Každý Slovák teda príde za rok o tri tisícky.
Napriek tomu obľúbenosť hazardu rastie – v roku 2007 minuli obyvatelia Slovenska na tento účel takmer o 25 percent viac peňazí ako rok predtým. Fakt, že tým rastú aj odvody do štátneho rozpočtu či obecných a mestských pokladníc, je len slabou útechou. Miliardy totiž tečú predovšetkým do rúk firiem, ktoré hazard prevádzkujú – a do rúk ich majiteľov.
Samozrejme, hravosť patrí k ľudskej povahe. Aj s rizikom, ktoré sa s hrou spája. Lenže hazard pre mnohých predstavuje nielen adrenalín a zábavu, ale aj pomýlenú vieru, že práve takto možno zmeniť svoj osud a vyriešiť si finančnú situáciu. Potvrdzuje to bežná skúsenosť, podľa ktorej aj v tých najchudobnejších oblastiach Slovenska veselo zvonia mince v hracích automatoch. Sociálne prípady, otcovia rodín, nezamestnaní do nich hádžu svoje sociálne dávky, podporu či skromné zárobky.
Ponúka sa veľa možností, ako by sa dalo dvanásťtisíc korún investovať účelnejšie. Napríklad do jazykového kurzu. Do zvýšenia kvalifikácie. Na kúpu počítača. Rastúca záľuba v hazarde však predstavuje čistú stratu – pre hráčov aj pre spoločnosť.