Na konci s dychom
NÁZOR: Kocian je férový a komunikatívny chlapík. A na post reprezentačného trénera nastupoval s tromfom v rukáve. Posledné roky prežil najmä v Nemecku a nedal sa zatiahnúť do slovenských žabomyších vojen. Aj po osemnásťmesačnom pôsobení má jedinú chybu: chýbajú mu výsledky...
Bolo by nespravodlivé, keby sa stal jediným terčom v rozloženom slovenskom futbale. Zodpovedá však za mužstvo. Keby sme pripustili niečo iné, potom by si na lavičku mohol pokojne sadnúť aj Šaňo Bumbala, ako kedysi vravel s obľubou legendárny kouč Michal Vičan.
Ako hráč dosiahol Kocian veľa. Ako tréner to príliš ďaleko nedotiahol. Pravda, ani päť jeho predchodcov neurobilo dieru do sveta. Takto zle však reprezentácia ešte nestála. A novú kvalifikáciu má na krku.
Možno sa príliš sústredil na niektorých hráčov. A možno iných rýchlo odpísal. To nie je podstatné. Je to jeho výber, jeho predstava. I jeho zodpovednosť. Nemôže sa sťažovať na málo šancí a trpezlivosti.
Väčšina slovenských futbalistov hrá v reprezentačnom drese o triedu horšie ako v klubovom. Mužstvo nemá ducha a jeho hra často hlavu ani pätu. Škrtel okamžite zapadol v hviezdnom Liverpoole, Hamšíka nosia na rukách v Neapole, Šesták sa stal jedným z najobávanejších kanonierov bundesligy, Hološko naháňa strach obranám v Turecku… Ako tím nefungujú.
Zdá sa, že Kocian vyčerpal všetky svoje možnosti. Nemá už mužstvu čo dať.
V reprezentácii mal dobrý začiatok. Teraz to vyzerá na zlý koniec…