Čím drahší, tým lepší
GLOSA: Za posledných šestnásť rokov zdraželo všetko - od benzínu až po stravu. Zaostať nemohli ani poslanci. Náklady na ich prácu vzrástli šestnásťnásobne, pričom zahŕňajú nielen platy, ale aj paušálne náhrady, výdavky na tlmočenie a iné rozmanité výhody.
Voliča môže utešiť akurát fakt, že úmerne týmto nákladom rastie aj kvalita poslaneckej práce. Že nie? Veď vládna koalícia hlasuje súdržne, jednotne, disciplinovane, ušetrí sa teda za prípadné kupčenie s hlasmi, ktoré poslaneckú prácu predražuje. Mnohí poslanci popri schvaľovaní zákonov stihnú aj stranícke povinnosti, rekreáciu v ďalekej cudzine či pískanie futbalových zápasov. Sú aj takí, ktorí pochopili, že pre zákonodarstvo bude najlepšie, ak sa doň nebudú veľmi pliesť a ak budovu Národnej rady nebudú navštevovať príliš často – veď je známe, že kto nič nerobí, nič nepokazí.
Ak sa zráta miliarda korún vynaložená každoročne na fungovanie parlamentu a spolu s ňou aj stámilióny, ktoré zo štátneho rozpočtu putujú do straníckych pokladníc, treba povedať, že demokracia je drahá vec. Drahá, ale užitočná. Pesimisti strašia, že poslancov treba podrobiť prísnejšej verejnej kontrole. Ale kto by v takom strese dokázal pracovať? Komu by sa nechveli prsty pri hlasovaní alebo pri falšovaní podpisu s vedomím, že ho občan sleduje a vyhodnocuje? Alebo že nad ním ako Damoklov meč visí tesná väčšina ako v Českej republike? Treba nechať poslancov, nech v pokoji pracujú, a veriť, že čím sú drahší, tým budú aj lepší.