Dlhokrký Mečiar
GLOSA: Mečiar sa k svojim europoslancom správal veľmi škaredo. Ako k teľatám, ktoré poslušne naťahujú krky tam, kam treba. Najskôr ich vytrvalo ponúkal európskym konzervatívcom.
Keď po rokoch driny a ústupkov videl, že neprerazí, ustajnil ich pri liberáloch. Zatiaľ ako pozorovateľov. V piatok veľa nechýbalo – a HZDS by prijali ako riadneho člena. Francúzi a Maďari rozhodovanie zvrátili až na poslednú chvíľu…
Vyčítať Mečiarovi, že sa verne hlásil k socialistom, ku konzervatívcom a najnovšie k liberálom, by bolo márne. Mečiar bol v postojoch k zahraničným partnerom vždy svojrázny. A iný už nebude. Ani on, ani jeho smiešna strana, ktorá mení farby doslova na počkanie. Mimochodom, ešte stále má titul "Ľudová strana“. A v programe konzervatívne heslá.
Drzosť a nehanebnosť, s akou Mečiar ponúkal svoju konzervatívne vyzdobenú stranu liberálom, je taká neslýchaná, až je milá. Mečiar chcel vychudnutých európskych liberálov obratne oklamať, dobehnúť, použiť.
A v prípade potreby rovnako obratne zahodiť. A odprisahať, že ich nikdy v živote nevidel. Vtip je v tom, že v takomto prípade by mal vlastne svätú pravdu…
Podstatne hanebnejšie ako Mečiar sa zachovali šéfovia euroliberálov. Navrhnúť pred zjazdom v Bilbau prijatie HZDS, Ľudovej strany, ktorá má na internete vyvesený konzervatívny politický program… To chce silný žalúdok.
A mierne zakalený pohľad.
Všetko nakoniec padlo len na tom, že nie všetci členovia EDP sú – poslušné teľatá.
Súvisiace články