Príliš drahé chyby
GLOSA: Deväťročný Jakub z Havlíčkovho Brodu mohol mať oveľa väčšie šance žiť, ak by slovenská polícia svojim kolegom zo susedného Česka poskytla všetky informácie, ktoré mala k dispozícii. Do pátracieho schengenského systému hľadaných páchateľov však okrem strohých údajov, že Antonín Novák je podozrivý z ekonomickej trestnej činnosti, neuviedla už nič iné. A pritom toho bolo dosť a najmä závažného.
Spis 43-ročného muža, ktorého súd už štyrikrát poslal za mreže za sexuálne obťažovanie detí, naposledy pred štyrmi rokmi, polícia mala. Sama si ho od súdu vyžiadala. Informácie z neho však nepoužila. A nevysvetlila ani prečo. Pritom v spise sa k Novákovi a jeho žiadostiam o podmienečné prepustenie z väzenia vyjadrovali opakovane znalci z odboru psychiatrie.
Vie vaše dieťa, ako sa má správať k cudzím ľuďom?
Tí neodporučili púšťať muža bez skončenej ústavnej sexuologickej liečby na slobodu. Doslovne upozornili, že pobyt odsúdeného na slobode je zo sexuologického hľadiska nebezpečný. Tento chlap mal skončiť v detenčnom ústave, kde sa liečia nebezpeční psychicky chorí zločinci.
Neskončil. Na Slovensku totiž žiaden takýto ústav neexistuje. Aj napriek tomu, že trestné zákonodarstvo nariaďuje takýchto páchateľov umiestňovať práve tam. Vinu na tom nesú politici, ktorí sa len hádajú, či ho má zriadiť ministerstvo zdravotníctva, alebo spravodlivosti. Nič však pre jeho zriadenie nerobia. Doplácajú na to tí najnevinnejší – deti. Najmä preto, že tí, ktorým to vyplýva zo zákona, si neplnia svoje povinnosti.