Európske bye-bye
GLOSA: "Ako viete, o chvíľu idem do dôchodku," žartoval americký prezident George Bush na začiatku svojej poslednej veľkej európskej cesty vo funkcii. "Chvalabohu", určite si v tej chvíli mysleli mnohí Európania.
Vzťah amerického prezidenta so starým kontinentom bol komplikovaný od samého začiatku. Texasana, ktorý sa do Bieleho domu dostal po dramatickom vyvrcholení prezidentských volieb pred ôsmimi rokmi, v Európe predchádzala povesť v zahraničnopolitických otázkach neskúseného kovboja. Mnohí Európania sa tejto schémy držia dodnes.
Nie že by im na to Bush občas nedával dôvody. Jeho vláda napríklad zanovito odmietala navrhované riešenia globálneho otepľovania a po jedenástom septembri sa na jeho rozkaz dala vojenská mašinéria do pohybu a americký ,,najvyšší veliteľ" prišiel v mnohých európskych štátoch o ďalšie body v súťaži o sympatie.
Na druhej strane, americký prezident Európe môže právom vytýkať, že spojenecké záväzky a budovanie globálnej bezpečnosti sa v európskych metropolách premietajú zväčša len do optimistických politických vyhlásení a prinajlepšom symbolických príspevkov.
Rozlúčkové turné amerického prezidenta na slušnom, nadštandardnom, no značne ochladnutom vzťahu už veľa nezmení. Európa síce šéfa Bieleho domu privíta, ale ani veľmi neskrýva, že už čaká na jeho nástupcu.
Výmena na najvyššom poste v USA však nie je univerzálnym liekom. Problém je totiž na oboch stranách Atlantiku.
Súvisiace články