Europopulizmus
KOMENTÁR: Odmietnutie Lisabonskej zmluvy írskymi voličmi spôsobilo bolesť hlavy mnohým európskym štátnikom. Ako ďalej? To bola otázka uplynulého týždňa. Slovenského premiéra však netrápila. Robert Fico si myslí, že pre ľudí sú oveľa dôležitejšie ceny potravín alebo ropy ako vnútorné fungovanie EÚ. Sčasti má pravdu. No nevie vari, že tieto veci spolu neoddeliteľne súvisia?
Členstvo Slovenska v únii totiž nie je len o tom, že občania si môžu zájsť na nákupy do susedného Rakúska bez pasu a hraničnej kontroly. Byť súčasťou európskeho klubu znamená napríklad mať vysoké clá na potraviny, ktoré by sa inak dali na svetových trhoch kupovať lacnejšie. Aj vinou nedokonalej poľnohospodárskej politiky únie pestuje mnoho farmárov radšej kukuricu na výrobu biopalív, namiesto pšenice na chlieb. A čo ropa a plyn? Nuž EÚ má aj svoj program energetickej bezpečnosti.
Lisabonská zmluva chcela z únie urobiť jednotného aktéra. To by zabezpečilo výhodnejšiu pozíciu v rokovaniach o cenách a preprave týchto komodít napríklad s Ruskom. Čo by bolo nepochybne efektívnejšie, ako keď to robí 27 samostatných štátov. Slovenská ekonomika je malá a otvorená, čo ju robí zraniteľnou, a úniu veľmi potrebuje. Čiže fungovanie EÚ (tým aj Lisabonská zmluva) veľmi súvisí s tým, čo ľudí zaujíma.
Keď sa zmluva schvaľovala pred dvomi mesiacmi v NR SR, bola pre Smer otázkou ,,perspektívy v európskom priestore". V súvislosti s jej neprijatím hovoril Fico o izolácii Slovenska, uzavretí hraníc. Pohrozil dokonca aj demisiou. Teraz už tvrdí, že jej odmietnutie v podstate nie je nič katastrofálne. Že fungovať sa dá aj podľa starých dokumentov. V apríli sa nedalo?
Prečo teraz šéf vlády neprejavil žiadne obavy o budúcnosť EÚ ako jeho náprotivky v Nemecku či vo Francúzsku?
Predseda Smeru svojimi výrokmi odhaľuje, že jeho rétorika je len odrazom prieskumov verejnej mienky. Prvotným cieľom sú vysoké preferencie a popularita, prostriedkom ľavicový populizmus. Fico mal skvelú príležitosť ukázať sa ako európsky štátnik. To by ním však najprv musel byť.