Extrém, žiadny problém?
GLOSA: Ak sa hneď po letnom slnovrate vyšplhá ortuť teplomera nad "tropickú" hranicu tridsiatich stupňov alebo sa dokonca priblíži k tridsaťpäťke, nie je to mimoriadny jav.
Predpovedné modely však naznačujú, že horúčavy potrvajú aj v ďalších dňoch. Môže sa zopakovať napríklad scenár z rokov 1992 alebo 1994, keď mimoriadne teplé obdobia trvali niekoľko týždňov. Alebo z roku 2003, keď horúce a suché počasie pretrvávalo s menšími prestávkami od mája do septembra.
Zďaleka to pritom neznamená, že sa do mierneho pásma presťahuje kúsok príjemnej stredomorskej idyly. Určite nie je ani trochu idylické, keď dlhotrvajúce úmorné horúčavy spôsobujú mnohým zdravotné problémy (najmä chorým na srdce) a vo väčších mestách vyvoláva vážne problémy s prízemným ozónom útočiacim na dýchacie cesty. Už vôbec potom nie je príťažlivý pohľad na suchú, vyprahnutú pôdu. Nehovoriac o tom, že extrémy počasia a neúroda ako ich dôsledok sa tiež podpisujú na rastúcich cenách potravín. A ak už je reč o vode, práve v posledných šestnástich rokoch – počas ktorých boli všetky letá nadpriemerne teplé – sa zároveň v Európe vyskytli ničivé povodne, ktoré si vybrali mimoriadne krutú daň v susednom Česku.
Súčasné počasie nie je iba horúce. Je extrémne. Je dokázané, že človek si na extrémy postupne privyká. To však na druhej strane oslabuje jeho schopnosť vnímať klimatické zmeny ako doslova pálčivý problém. Hoci v období horúčav sa azda o ničom toľko nehovorí ako o počasí.