Zaplátané zdravotníctvo
KOMENTÁR: Peňazí v zdravotníctve je málo, nemocničných lôžok priveľa, resp. viac, ako systém dokáže zaplatiť. Preto je logická snaha znižovať ich počet. Menej pochopiteľné však je, že sa tak deje neprehľadným spôsobom. Navyše štát sa tejto úlohy nezhostil sám, ale ako svoju predĺženú ruku využíva poisťovne - v najnovšom prípade Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá stenčila balík peňazí pre dvanásť zdravotníckych zariadení, a tým ich vystavila hrozbe zániku.
Samozrejme medzi nimi môžu byť nemocnice s nižšou kvalitou zdravotnej starostlivosti. Ich zrušenie by teda pre pacientov nebola nijaká pohroma. Nič to však nemení na tom, že postup ministerstva zdravotníctva je prinajmenšom nesystémový.
Veď na jednej strane napríklad z tzv. minimálnej siete „štátom chránených“ zdravotníckych zariadení vypadli aj kvalitné nemocnice s množstvom pacientov. Možno iba preto, lebo ide o neziskovky či eseročky. Nezostáva im nič iné, len šetriť hoci aj na vate a toaletnom papieri. A lekári popri starostlivosti o pacientov musia rátať, koľko pacientov sa im zmestí do limitu určeného poisťovňou a koľkých ošetria na dobré slovo. Oproti týmto takmer likvidačným podmienkam veľké nemocnice, nad ktorými ministerstvo zdravotníctva ochrannú sieť rozprestrelo, nemajú motiváciu hospodáriť efektívnejšie. A vnútorný dlh zdravotníctva utešene rastie a prekročil objem ôsmich miliárd.
Ministerstvo namiesto zásadných problémov rieši tie podružné – výmenné lístky alebo preklady pacientov z jedného oddelenia na druhé. Zachraňuje rozpočet drobnými záplatami. Chýba však predstava, ako nájsť kľúč na riešenie problémov. A najmä chýba ochota niesť za riešenia politickú zodpovednosť pred voličmi. Práve preto v zdravotníctve nedosiahla Ficova vláda nič, ak sa za výsledok neráta zadlžovanie a odchody lekárov a sestier do zahraničia.