Dôchodkové vetry
KOMENTÁR: Vetranie druhého dôchodkového piliera, ktoré nariadila vláda, sa skončilo dosť nešťastne. Pre všetkých. Aj pre Roberta Fica, ktorému sa nepodarilo sporiteľov zdecimovať a oslabiť. Aj pre druhú stranu. Súkromný dôchodkový pilier síce ostáva objemný. A zachránený. Ale aj krivý. A zraniteľný.
Premiér svoje skutočné motívy prezradil až v júni. V rozhlase sa priznal, že druhý pilier chcel pôvodne zrušiť. Nemohol si to však dovoliť – pre viac ako 1,5 milióna sporiteľov. Preto sa pokúsil systém aspoň oslabiť. S dvoma cieľmi. Po prvé, Fico chcel z druhého piliera vyhnať ľudí, aby ho politicky oslabil.
Čím menej by bolo sporiteľov, tým ľahšie by s nimi mohol manipulovať. Túto bitku však prehral na celej čiare. Zmena pomeru síl medzi DSS a Sociálnou poisťovňou je minimálna. Po druhé, útokom proti DSS chcela vláda znížiť náklady na dôchodkovú reformu. Ani tu však nedosiahla, čo chcela. Úspora bude len symbolická. Zrejme podstatne nižšia ako plánovaných 3,3 mld. korún…
Neúspech vlády v tejto oblasti je pritom neúspechom celého dôchodkového systému. Druhý pilier bol totiž od začiatku „prehriaty“. Zapojilo sa doň viac ľudí, ako je zdravé. Záujem bol o 40 percent vyšší, ako to predpokladali Mikloš s Kaníkom. Asi 300-tisíc sporiteľov je v rizikovom pásme. Sporenie sa im pre nízke platy (a odvody) neoplatí. Títo ľudia, z ktorých väčšina „vetranie“ nevyužila, ohrozujú aj svoju budúcnosť, aj budúcnosť druhého piliera, ktorý ostáva – zbytočne – preťažený.
Predseda vlády pri dôchodkovom upratovaní urobil to najhoršie, čo mohol. Vyhlásil vojnu celému systému, ktorý zdedil po Dzurindovej vláde. Neponúkol však nijakú vlastnú predstavu. A dokonca nepresadil ani úplné minimum: pomoc tej skupine ľudí, pre ktorú je sporenie v DSS nevýhodné. A riskantné.
Povedané inak: premiér v bitke proti dôchodkovému sporeniu celkom pohorel. Neposlúchli ho ani tí, ktorým by to prospelo…