Zlaté poslanecké mlčanie
GLOSA: Hovoriť striebro, mlčať zlato - tvrdí známe príslovie. Z toho pohľadu majú cenu zlata štyria slovenskí poslanci, ktorých hlas nezaznel v rokovacej sále parlamentu ani raz počas volebného obdobia. Samozrejme, nulové alebo len sporadické vystupovanie na schôdzach NR SR nemusia byť hneď tým najväčším hriechom.
Ešte väčším výsmechom do tvárí voličov je konanie zástupcov ľudu, ktorí chronicky vymeškávajú rokovania, tak ako predseda SNS Ján Slota. Najmä ak pritom dávajú jasne najavo, že občasný pobyt v parlamente je pre nich len nevyhnutnosťou, keďže ich v oveľa väčšej miere zamestnávajú iné politické a obchodné aktivity.
Pasívni poslanci sa v každom prípade správajú neférovo, a to z viacerých dôvodov. Po prvé, ich práca stojí daňových poplatníkov nemálo peňazí. Požívajú množstvo výhod od platu až po imunitu. Za to sa od nich očakáva, že budú navrhovať a prijímať zákony užitočné pre občanov. Že sa budú usilovať, aby ich schválili v čo najlepšej podobe. A že sa nebudú zapodievať takými zbytočnosťami a nezmyslami, ako je napríklad zákaz telefonovania pre chodcov alebo – našťastie neuskutočnený – návrh zlepšiť poslanecké autá majákmi. Hoci aj to je spôsob, ako sa zviditeľniť, pretože dnes už aspoň verejnosť vie, že existuje aj iný poslanec Ďuračka ako ten, ktorého pred časom zavreli.
Čo sa týka výsledkov práce (a navyše v pomere k štedrému odmeňovaniu), veru sa poslanci nemajú čím chváliť. A nielen tí mlčiaci.
Súvisiace články