Modrá búrka
KOMENTÁR: Iveta Radičová bola cez víkend až nadmieru úprimná. V rozhovore pre ČTK dosť nediplomaticky odkryla karty a priznala, o čo jej ide v prezidentských voľbách 2009. Za úspech bude považovať, keď získa podporu voličov SDKÚ+KDH+SMK. Čo je nejakých 30 percent...
Iveta Radičová a Mikuláš Dzurinda.
Radičová tým nepriamo potvrdila to podstatné – a dlho nevyslovené. V prezidentských voľbách nechce bojovať s Gašparovičom, ale s Dzurindom. Presnejšie povedané: chce zaútočiť na pozíciu volebného lídra SDKÚ, prípadne pravicového bloku. Svoju hru má celkom slušne premyslenú. Ak získa 30 percent voličov (čo je veľmi realistický odhad), nebude to komentovať ako výprask, ale ako úspech. Ako schopnosť zastupovať celú „pravicu“. Postupnosť krokov má byť jednoduchá: najskôr nový program, potom nový tím. Nový volebný líder. Po prezidentských voľbách, rok pred parlamentnými, bude táto téma naliehavá…
Radičová pomerne presne pomenovala aj východiská, aj cieľ. Pravica vysychá a nutne potrebuje zmenu. Programovú, personálnu… Stranu by mal po novom viesť ten, kto ju ťahá dopredu, nie ten, kto ju brzdí.
Napriek správnym východiskám a správnym záverom je však veľmi, veľmi otázne, či je Radičová tou správnou postavou, ktorá má pravicu vytrhnúť z biedy. V politike nie je rozhodujúca vonkajšia popularita, ale vnútorná sila. Schopnosť presadiť sa, vybojovať si podporu, zvládať krízy, udržať poriadok, schopnosť biť sa… A to sú vlastnosti, ktoré „nekonfliktná“ Radičová nemá. Pozíciu, v ktorej dnes je, si nevybojovala v malých politických vojnách. Dostala ju. Od Dzurindu. A keď bude chcieť viac, bude musieť preukázať viac sily. Nie viac popularity.
Pravica totiž netrpí len tým, že tí silní nevedia byť populárni. Trpí aj tým, že tí populárni nevedia byť silní. A na tomto zakliatom stave nezmenia nič ani prezidentské voľby, ani búrka, ktorá čaká SDKÚ po nich. Jednoducho, na to, čo si od nej mnohí sľubujú, nemôže byť dosť silná…
Súvisiace články