Sila zvyku
GLOSA: Dažde a povodne skúšali tento týždeň trpezlivosť ľudí. Aj keby od tohto víkendu nespadla ani kvapka, škody po tohtoročných povodniach sú vysoké. V prípade stratených ľudských životov nevyčísliteľné. A nevyhnutne sa natíska otázka: Dalo sa týmto nešťastiam zabrániť? Prípadne čo z toho vyplýva do budúcnosti.
Odborníci sa zhodujú na tom, že všetkým povodniam sa zabrániť nedá. Zatiaľ totiž nikto nedokáže ovládať prírodné živly. V minulosti sa urobilo mnoho významných opatrení, ktoré mali pred povodňami chrániť rozsiahle územia. Vodné nádrže na Orave, Považí či v Zemplíne doteraz plnia svoju úlohu. Nikto však nemôže chcieť od štátu, aby postavil priehradu na každej stredne veľkej či menšej riečke. To už nie je len otázka peňazí…
Na druhej strane, „svoju zásluhu“ na záplavách má aj človek a jeho bezohľadné správanie k prírode. Lebo pohodlie jednotlivcov a chamtivosť veľkých firiem sú silné. Bránia sústavnému tlaku voličov na obce, samosprávy či vládu, aby sa ochranou prírody zaoberali vážne. Veď kto sa pýta odborníkov na ich názor, keď ide o bujnú výstavbu miest, priemyselných zón, turistických atrakcií? Vyrubovanie lesov nepochybne prispieva k tomu, že škody po vyliatych vodných tokoch sú väčšie. O globálnych klimatických zmenách ani nehovoriac.
Napokon veľká voda nie je koniec sveta. Polia vyschnú, mosty sa opravia. A časom si ľudia zvyknú aj na to, že záplava v lete je rovnako ako sneh v zime prirodzenou súčasťou života.