Skúška Karadžičom
GLOSA: Balkánski susedia si radi uťahujú zo Srbov, že vojnoví zločinci sú jedným z ich najlepších vývozných artiklov. Faktom je, že haagsky tribunál doteraz odsúdil už 45 Srbov, kým Chorvátov a Bosniakov, ktorí s nimi bojovali počas krvavého rozpadu Juhoslávie, dohromady iba 16.
Mnohým Srbom, a to nielen zarytým nacionalistom, sa zdá, že Haag je voči nim zaujatý. A každý sporný oslobodzujúci rozsudok nad bosnianskym či kosovskoalbánskym obžalovaným v nich tento pocit ešte posilňuje.
Nová proeurópska vláda, ktorá prišla v Belehrade k moci iba tento mesiac, v prvej vážnej skúške obstála. Radovana Karadžiča, strojcu etnických čistiek v Bosne, po zadržaní poslala najkratšou cestou do Haagu. Spravila to napriek tomu, že ultranacionalisti si po prehratých prezidentských a parlamentných voľbách želali odvetu v uliciach. Na nimi ohlásený státisícový míting na podporu Karadžiča však napokon prišlo sotva desaťtisíc ľudí. Zo zamýšľaného predvádzania sily tak bola demonštrácia slabosti politikov, ktorí by neváhali Srbsko priviesť späť do medzinárodnej izolácie.
Hlavné, na čom dnes väčšine Srbov záleží, je Európa. Ak je spolupráca s Haagom podmienkou na získanie pozvania do únie, potom nie sú proti. Oproti minulosti je to výrazný pokrok. To, že im je Karadžič ľahostajný, však na vyrovnanie sa s minulosťou nestačí. Na to je potrebné, aby im neboli ľahostajné zločiny, za ktoré haagsky tribunál ide Karadžiča súdiť.