Nešpekuluj, ber a mlč
GLOSA: Všetkým musia byť dobré topánky číslo päť. Aj tomu, kto má nohu sedmičku. Ak chce obuv na mieru, ide o roztopašný nadštandard, za ktorý si treba poriadne priplatiť. Presne tak uvažuje ministerstvo zdravotníctva pri prideľovaní invalidných vozíkov.
Zdravotná poisťovňa celkom zaplatí len niekoľko vybraných typov, ktoré vyhovujú málokomu. „Obložte sa vankúšmi,“ znie rada výdajne zdravotníckych potrieb ľuďom, padajúcim z priveľkého vozíka. Ako sa môže cítiť inak šikovný človek? Vedel by chodiť medzi ľudí, vedel by pokračovať v štúdiu, ale štát mu to nedovolí. Drzo mu odmieta poskytnúť potrebnú zdravotnú pomôcku, na ktorú si väčšina vozičkárov nikdy sama nenašetrí.
Pritom ide o tú istú vládu, ktorá vyhlasuje, ako bude prísne postihovať obchodníkov, ktorí zdvihnú ceny pri zavádzaní eura. Ten kabinet, ktorému sa nepozdávajú drahé potraviny. Trestať by však mal sám seba. Lebo odopiera postihnutým právo na ako-tak plnohodnotný život.
A záver príbehu? Tí, ktorým sa ušiel nevhodný vozík, buď končia rezignovane v kúte, zabudnutí, schovaní, ponížení. Alebo mali šťastie a cez sponzora si zohnali lepšiu pomôcku. Zabudnutý a schovaný potom končí v pivnici vozík od štátu. Absurdný príklad „hospodárnosti“. Ako celý systém kategorizácie a poskytovania pomôcok. Nádeje vkladajú hendikepovaní spoluobčania do nového ministra. Všetci môžu veľa získať. Aj minister.