Zbor málomocných
KOMENTÁR: Zdenku Kramplovú postihol zvláštny osud. Vždy sa snažila byť poslušná a verná Mečiarovi - za čo sa dvakrát stala ministerkou. Na prežitie to však nestačilo. Mečiar ju nečakane hodil cez palubu. A onedlho ju zrejme vyženie aj zo strany. Aj za cenu straty ďalšieho poslaneckého hlasu...
Konflikt Mečiara s Kramplovou bol možno prekvapujúci, ale zákonitý. Kramplová bola nielen poslušná, ale aj neschopná. Jednoducho Mečiar dával sponzorom a priateľom strany sľuby, ktoré Kramplová nevedela plniť. Nevládala si presadiť kontrolu nad miliardami z pozemkového fondu (Fico bol silnejší). Nemala pevne v rukách dotácie, tendre. A nakoniec: na jar začala samostatne (!) pracovať na svojej popularite. A vlastnom zázemí v strane… Mečiar aj naďalej strácal ekonomické páky, vplyv, sponzorov (ktorí pochopili, že cez vysušené HZDS nič nevybavia). A rozhodol sa vernú, ale vyčerpanú Kramplovú obetovať. V starom štýle „použi a zahoď“. Dezorientovanú ministerku to tak ranilo, že sa neovládla. A Mečiarovi s Jureňom údery vrátila. Aspoň slovne…
Pád Kramplovej je pochopiteľný, ale trochu nespravodlivý. Moc HZDS neupadá preto, že má slabých ministrov, ale preto, že má slabého predsedu. Mečiar je silný už len doma, v strane, navonok je neviditeľný. Popri Ficovi je trpaslík. A výmena ministerky na tom nič nezmení. Od jesennej koaličnej krízy platí, že pánom v pozemkovom fonde je Fico, nie Mečiar s Jureňom.
Za pádom Kramplovej je vlastne Mečiarova slabosť. Fico síce výmenu bude akceptovať, Mečiara a „jeho“ ministerstvo to však nijako neposilní. Vo vláde je rozhodujúci Smer a Fico. Ministri sú len bezmocné a bezmenné figúry, existenčne závislé od „predstavených“. Ako v kláštore…
Ficova vláda čím ďalej, tým viac pripomína zbor málomocných, v ktorom je politicky svojprávny len premiér. Po ňom o niečo menej Slota a ešte menej Mečiar… S ostatnými sa narába ako s hracími žetónmi, ktoré sa presúvajú, vyhadzujú, zahadzujú. Bez toho, aby sa tým niečo podstatné zmenilo. A bez toho, aby niekomu chýbali…
Súvisiace články