Lex Alex
GLOSA: Lex Dubček, s ktorým prišli poslanci Smeru, je už v zárodku trochu úsmevný. Nie je to politická akcia, ale reakcia. Odpoveď socialistov na zákon o Hlinkovi. Napriek tomu je Zalov návrh opodstatnený. Keď už nie historicky (Dubček je v spoločnosti historických postáv ešte stále nevyspytateľný mladík), tak aspoň politicky. Ak sa má po Štefánikovi a Hlinkovi aj socialistom uznať právo na vlastnú postavu v "Sieni slávy", najbližšie k tomu môže mať práve Dubček.
„Socialista s ľudskou tvárou“, ktorý mal oveľa lepšiu povesť ako charakter… A ktorý všetky svoje slabosti, poklesky a naivitu vedel prekryť idealizmom. Presnejšie: veľmi vzácnou formou idealizmu, ktorý neráta s nepriateľom, bojom, silou…
DISKUSIA: Zaslúži si A. Dubček zákon o zásluhách?
Dubček, samozrejme, nepatrí do váhovej kategórie Štefánika či Hlinku. Jeho vystúpenie sa dá rátať na mesiace, nie na roky alebo celý život. Navyše, Dubčeka nikdy nezdobil silný charakter. Patrí k tým tragickým postavám dejín, ktoré zapreli samy seba. Povedané zjednodušene: Dubček bol dobrý, ale slabý. Lenže – práve to ho robí takým atraktívnym. Vedel lepšie narábať s ideálmi (a ilúziami) ako s mocou. Nebol vodcom. Bol symbolom svojej doby. Krásne zidealizovaný a nadšený, ale príliš naivný a slabý.
Mimochodom, hlavná výhrada konzervatívcov – že bol komunista a že komunizmus bol nereformovateľný – celkom nesedí. Komunisti museli vyčerpať všetky svoje možnosti, aby pochopili, že „tudy cesta nevede“. Dubček k tomu významne prispel. Spôsobom, ktorý nebol škaredý, ale pekný…
Súvisiace články