Dve tváre reformy
KOMENTÁR: Prázdny príhovor ministra, po ňom zbytočné slová riaditeľa. Takto dlhé roky vyzeral začiatok školského roka. Ten, ktorý odštartoval dnes, má prívlastok "reformný".
Ilustračné foto
Dobrým signálom je už fakt, že sa Ficova vláda vôbec do reformy pustila (nielen preto, že toto slovo nepatrí k obľúbeným jej predsedu). Školský systém v tejto krajine už dávno potreboval poriadne prekopať. Uplynulé dni však dali tušiť, že pri príprave reformy sa úradníci a učitelia medzi sebou asi veľmi nerozprávali. Inak sa nedá vysvetliť ten rozdiel medzi hodnotením ministra a viacerých riaditeľov škôl.
Šéf rezortu školstva totiž odmietol s reformou čakať. Pripravená je údajne dobre. Školám prinesie voľnosť, dá viac priestoru kreativite, dokonca ani s platmi to nemá byť až také zlé. Mikolaj chce učiteľom pridať. „Zdola“ však počuť iné hlasy. Peňazí je stále málo, nie je dostatok kníh ani šikovných pedagógov. Na prípravu školských vzdelávacích programov bolo málo času a ani s tými voliteľnými predmetmi to vôbec nie je ružové. Zmätok bolo často (a vhodne) používané slovo na opísanie situácie. A v strede sa nachádza žiak, ktorý spolu s rodičmi má najmenšie možnosti, ako veci zmeniť. Pritom deti tvoria skupinu ľudí, ktorých život reforma najviac ovplyvní.
Ministerstvo postupne sľubovalo mnoho vecí, ktoré majú premeniť slovenské školy na moderné vzdelávacie inštitúcie. Teraz je jasné, že nie všetky sľuby sa podarí ihneď splniť (napríklad viac pohybu). To, samozrejme, ešte neznamená koniec sveta. Ďalšie dva roky by nemalo Mikolajovi nič brániť v tom, aby vychytal čo najviac múch.
Naspäť do škôl by sa tak nemuseli vrátiť iba neplnoletí. Ak by si aspoň na pár hodín mesačne sadli do lavíc ministerskí úradníci, zistili by, ako vyzerá ich dielo v praxi a čo treba rýchlo opraviť. Lebo debata posledných týždňov jasne ukázala, že školská reforma vyzerá úplne inak „zvonku“ a „zvnútra“.
Súvisiace články