Dubčekov paragraf
GLOSA: V parlamente vzplanul spor o tri vety, ktoré obsahujú dva stručné paragrafy v návrhu zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka. Hoci poslanci nie sú zajedno, časť pravdy vyslovili obidva tábory.
Alexander Dubček .
Symbol Pražskej jari bol človek obdivuhodný aj postava omylná; veď chýb sa dopúšťajú všetci ľudia. Dubček bol smelý, keď sa postavil na čelo obrodných zmien, a zároveň neúplný demokrat, lebo o úplnej slobode politických strán v roku 1968 neuvažoval. Žil však v dobe a v prostredí, keď pokus odpútať sa od podriadenosti Moskve znamenal obrovský počin.
Napriek tomu zájsť tak ďaleko v slovách, že sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu, slobodu a ľudské práva, je nepresné. Dubček výrazne prispel k uvoľneniu v spoločnosti. Po rokoch totality zavanul lepší vzduch. Nie celkom sloboda, ako tvrdia predkladatelia návrhu, ale časť jej vône nepochybne.
Preto keby text obsahoval iba jednu zloženú vetu, že Dubček sa mimoriadne kladne zapísal do slovenských dejín a jeho busta sa umiestni na parlamentnej pôde, možno sa nájde málokto v Národnej rade, čo by nesúhlasil. Veď známejšieho Slováka ako politika spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom v zahraničí nepoznajú.
Bez ohľadu na spor o zásluhový návrh zostanú dve skutočnosti, ktoré by si mali všímať obdivovatelia aj spochybňovatelia Dubčekovho významu – že tento politik obdivuhodný aj omylný bol predovšetkým človek slušný a skromný, ktorý nekradol. Fakty, čo nepotrebujú nijaký paragraf.
Súvisiace články