Lexove tajomstvá
KOMENTÁR: Ivan Lexa sa opäť tvári, že oslavuje. Aj keď veľmi nemá čo. Európsky súd urobil len nevyhnutné minimum. Potvrdil, že pri stíhaní a väzbe Lexu boli porušené jeho ľudské práva. Nič viac. Nerozhodoval o jeho vine či nevine. Ani o jeho "čistote". Dokonca naznačil, že Lexova česť nie je hodna ani jedného eura.
Mečiarove reči o „náhrade za poškodenie dobrého mena a cti“ sú scestné. Keby neboli, Lexa by mohol bez hanby nahradiť Harabina na ministerstve spravodlivosti. Čo, dúfajme, nehrozí…
Lexu totiž nezdobí ani dobré meno, ani česť. Túto ujmu mu nespôsobil štát. Spôsobil si ju sám. 31. augusta 1995.
Len na oprášenie pamäti: Lexa vo veci únosu (zavlečenia) Kováča ml. nikdy nebol oslobodený riadnym rozhodnutím súdu. Proces sa nikdy nekonal. Postaral sa o to Mečiar, keď v roku 1998 na dva pokusy prípad „ošetril“ amnestiou. Lexa preto nemohol byť odsúdený. Ale ani očistený.
Napriek tomu bol prípad úspešne vyšetrený. Polícia a prokuratúra využili právne spory o Mečiarove amnestie (a Dzurindovu protiamnestiu) a prípad hravo vyriešili. Lexova SIS totiž Kováča ml. zavliekla do Rakúska neuveriteľne amatérskym spôsobom. Vyšetrovatelia zistili, že akciu riadil Lexa. Vykonávali ju príslušníci SIS. A mimoriadne brutálnym spôsobom. Keď Kováč ml. kládol odpor, bili ho päsťami do tváre, dávali mu paralyzátorom elektrošoky na pohlavný úd a nasilu ho opili (do bezvedomia). A čo je najzaujímavejšie: „V tom čase sa na Úrad vlády dostavil Ivan Lexa, ktorý počas rokovania vlády požiadal, aby oznámili predsedovi vlády Vladimírovi Mečiarovi, že je prítomný. Tento prerušil rokovanie a v inej miestnosti sa s Ivanom Lexom rozprával asi 20–30 minút“.
Vďaka týmto „20–30 minútam“ (a tajomstvu, ktoré ukrývajú) má dnes Lexa čisté ruky. Utrel si ich do Mečiara a jeho amnestií.
O niečo horšie je na tom Lexovo svedomie. To sa utrieť nedá. A už vôbec nie o Mečiara…
Súvisiace články