Mečiarovci
GLOSA: Bolo to presne pred desiatimi rokmi, keď padlo kľúčové, dnes už historické rozhodnutie. Mečiarova "slovenská cesta" sa zrútila. Slovensko začalo písať "západnú" kapitolu svojich dejín. Mečiarizmus bol roky odsudzovaný ako stelesnenie zla, ako porucha a omyl, ktorý musel stroskotať. Tieto hodnotenia sú však veľmi povrchné. Mečiarizmus bol podstatne pestrejší a zaujímavejší. A nikdy nebol definitívne porazený.
Desať rokov po voľbách 1998 sa v politike udržal aj Mečiar, aj tzv. mečiarizmus. Akurát pod iným – červeným – náterom. Dôvody sú dva: Slabosť a pokrytectvo tých, ktorí sa vyhlásili za "demokratov“. A potom sila a príťažlivosť politiky, ktorú kedysi (dávno) hlásal Mečiar. A z ktorej dnes ťaží Fico.
"Demokrati“ urobili jednu osudovú chybu, keď odsúdili nielen hriechy Mečiara, ale všetko, za čo bojoval. Pomýlene hlásali, že slová národ a národný záujem sú nadávky, ktoré nepatria do modernej politiky, že štát je nevyhnutné zlo, ktoré treba osekať, že motorom zdravého vývoja je individualizmus, zameraný na zisk a osobný prospech, že liekom na problémy je neobmedzený trh, že vzdelanie (zdravie) je tovar, že solidarita a sociálne istoty brzdia pokrok… A dosť to prehnali. Z ich politiky nakoniec vymizli ideály, záujem o človeka, morálka, hodnoty. Dnes sa opäť krčia v opozícii…
Jednoducho, kým tzv. pravicoví demokrati nepochopia, že národné a sociálne témy sú dôležité, pretože dávajú politike vyšší zmysel, dovtedy ich tu budú drviť "mečiarovci“ a falošní tribúni ľudu. Pod akoukoľvek vlajkou.
Súvisiace články