Bitka senátorov
Od začiatku minulého storočia mali Spojené štáty devätnásť prezidentov. Len dvaja z nich do úradu nastúpili priamo zo Senátu - známy John Kennedy a neznámy Warren Harding. Nie že by sa o to iní senátori nepokúšali, ale práve ich služba v hornej komore Kongresu im pri snahe prejsť do Bieleho domu podrážala nohy.
Barack Obama a John McCain sa stretli v druhej televíznej prezidentskej debate a opäť ani jeden z nich súperovi nezasadil k.o. – rovnako ako pri ich ďalších výmenách názorov od začiatku kampane. Majú tieto dve skutočnosti súvis?
Obaja, McCain i Obama, sú senátori. Senátor počas funkčného obdobia hlasuje za veľké množstvo návrhov, z ktorých mnohé obsahujú aj úplne nesúvisiace podnávrhy. Každé z hlasovaní, ktoré napokon nevypálilo dobre, môže byť a je použité v kampani. Senátori navyše z titulu svojej funkcie výrazne prichádzajú do styku s lobistami každého druhu. Senátorom v očiach verejnosti škodí aj to, že príliš často hlasujú podľa straníckych línií.
McCain i Obama tak môžu na každé obvinenie z politického pochybenia z rukáva vytiahnuť desať príkladov, kde mal pochybiť ich súper. Takéto útoky preto majú navzájom otupené ostrie. Remízový výsledok bitky argumentov však hrá v prospech Obamu. V čase, keď si demokrat udržiava náskok, mu stačí nespraviť chybu. Spraviť niečo, čo výsledok zvráti, preto musí prehrávajúci McCain.
Dve z troch možností, keď ho sledovala celá Amerika, však už premeškal.