Tiché zvýšenie
GLOSA: Slovensko znovu ukázalo, že neživí armádu, ktorá by sedela doma. Ivan Gašparovič sa vrátil z Bieleho domu s prísľubom zvýšiť počet slovenských vojakov v Afganistane o sto percent. Chvályhodné, pretože misia v zviechajúcej sa krajine nemôže padať len na plecia veľkých štátov NATO.
Zvláštny je však spôsob, aký prezident zvolil. Prečo sa to Slovensko muselo dozvedieť z návštevy v Spojených štátoch? Nenápadne, akoby z diaľky, potichu. Niekto má doma obavu predstúpiť pred ľud s takým oznámením iba preto, že vojenská časť v Afganistane sa stretáva so slabou podporou v prieskumoch verejnej mienky?
Slovenskí politici často nechcú alebo nevedia do očí vysvetliť svojim občanom, prečo v ďalekej krajine treba priložiť ruku k dielu. Potom sa objavujú napríklad v internetových diskusiách šialené názory, že Gašparovič s premiérom Robertom Ficom robia kolenačkovú politiku voči USA, lebo z Iraku sa síce slovenskí vojaci stiahli, ale v Afganistane pribúdajú. Tento blud a jemu podobné neberú do úvahy fakty, že ide o misiu so súhlasom kábulskej vlády a s požehnaním OSN.
Na Slovensku niekedy vzniká dojem, že vo svete ako malý štát znamená ešte menej, ako je málo. Afganistan je šanca zistiť raz opak. Ak chce niekto hovoriť o hrdosti na vlasť, kus slovenskej pýchy sa nachádza v Afganistane. Tí vojaci nie sú sluhovia Georgea Busha, je to pomoc ľuďom v zápase proti podmienkam, v akých by nechcel žiť nikto zo Slovenska.