Imidž je nanič
GLOSA: Platí to určite o tom ukrajinskom vo svete. Veď kto sa v tom má vyznať, vravia si mnohí sledujúc na diaľku najnovšie dianie na ukrajinskej politickej scéne. Presnejšie v kuloároch kyjevských štábov politických strán, ale aj v parlamente, vláde či sekretariáte prezidenta.
Rozkmotrený tandem niekdajších lídrov oranžovej revolúcie Tymošenková – Juščenko vo všetkých pádoch skloňujú slová demokracia, zákonnosť či spojenie národný záujem. A v skutočnosti aj nezasvätený pozorovateľ musí vidieť, že už dávno nejde o demokraciu, budúcnosť Ukrajincov, ale o prítomnosť politických síl, o mocenský zápas. A výsledkom chaosu, ktorý vyvolávajú vzájomné prieky prezidenta a premiérky, je čoraz horší imidž krajiny vo svete.
Ukrajinský politický folklór existoval aj v minulosti, ale dnes, keď celý svet zápasí s finančnou krízou, jeho rozmery nadobúdajú hrozivé rozmery. Aj pre samotných hlavných aktérov. Veď prezident Juščenko, ktorého právom vždy považovali za predstaviteľa demokratických premien v krajine, sa dnes utieka nielen k rétorike, ale aj k činom jemu doteraz cudzím. Od obviňovania svojich oponentov zo zrady národných záujmov až po rozpustenie súdu, ktorý si dovolil pozastaviť platnosť jeho dekrétu o rozpustení parlamentu a vypísaní predčasných volieb. A Tymošenková mu nič neostáva dlžná. Nechce odstúpiť a blokuje financie potrebné na predčasné voľby. V konečnom dôsledku sú však obe rozhádané a ambíciami hnané strany dlžné Ukrajincom, ktorí už majú po krk politického hokeja, podsúvaného donedávna ešte div nie zbožňovanými politikmi.