Komu dať a komu vziať
KOMENTÁR: Delenie miliárd v predvolebnom roku má všade vo svete vopred jasný scenár. Vláda preskúma svoje sľuby v programe, určí si skupiny ľudí, ktorí by jej mohli vo voľbách pomôcť, a potom peniaze vyzbierané od ľudí rozdelí v súlade s politickými cieľmi. Nie je na tom nič nezvyčajné.
Rovnako sa zachovali tento rok aj slovenskí ministri. Zdravotníctvo rastúcimi miliardovými dlhmi v nemocniciach nedalo na výber a prinútilo vládu, hoci s dvojročným odkladom, konečne splniť sľub o výške odvodov za vlastných poistencov.
Minister financií Ján Počiatek včera tiež oznámil „bezprecedentný“ rast peňazí pre školy. Otázka je, či tým myslel opätovné nesplnenie sľubu, že do vzdelávania pôjde päť percent produktu ekonomiky, alebo niečo iné.
Poľnohospodári síce dostali prísľub, že priame platby na budúci rok dosiahnu najvyššiu možnú úroveň, potrebnej pol miliardy na lesy si však musia niekde nájsť. A minister obrany sa nezmohol na viac ako na vyhlásenie, že s rozpočtom sa nestotožňuje.
Najväčším problémom rozpočtu, v ktorom treba oceniť znižovanie zadlžovania štátu, je však sedem miliárd korún, ktoré vláda plánuje minúť z úspor ľudí na budúce dôchodky. Nejde ani o to, či sa kabinetu podarí vyhnať dostatok budúcich penzistov z druhého piliera, skôr o to, že už rozhodla, ako ich úspory minie.
Samozrejme, heslo Ľudia štátu a štát ľuďom neplatí pre každého. Bežných rodín, ktoré neplánujú napríklad ďalšie dieťa, sa týka najmä jeho prvá časť. Naopak, na Úrade vlády si v súlade s druhou časťou opravia tunel spájajúci obe budovy a kúpia klimatizáciu.
Vďaka silnému rastu ekonomiky má vláda dosť peňazí pre rôzne skupiny ľudí. Lenže na budúci rok už nikto nehovorí o desaťpercentných tempách a spomalenie hospodárstva bude pokračovať. Budúca vláda bude mať právo pýtať sa, čo tá súčasná spravila, aby sa výnimočné časy neskončili a či ich náhodou neprejedla.