Prímerie
GLOSA: Malá diplomatická vojna medzi Slovenskom a Maďarskom sa skončila celkom dobre. Prímerím. Gönczová a Kubiš sa vrátili k rokovaciemu stolu. Diplomatická odveta Budapešti, po ktorej volali maďarskí radikáli, sa nekoná.
Maďarská vláda to totiž so svojím krikom dosť prehnala. Rozhorčenie a „otázky“ Gönczovej sa ukázali ako nepodložené, unáhlené a zbytočne ultimatívne. Dokonca to nepriamo priznal aj premiér Gyurcsány. Svoju ministerku údajne skritizoval za „neprimeraný postup“ (ponosy SMK si neoverila, len ich prebalila do reči diplomatov a obratom poslala slovenskej vláde).
Kubiš sa na stretnutí s Gönczovou mohol cítiť pohodlne. Všetky štyri výhrady Budapešti sa ukázali ako prehnané. Po prvé, nie je pravda, že slovenská vláda diskriminuje maďarské školy pri eurodotáciách. Uspeli aj niektoré menšinové projekty (aj keď možno nie tie, na ktoré ukázal prstom Csáky). Po druhé, kritika Csákyho a Fóra poslancov Karpatskej kotliny bola oprávnená. Potvrdili to aj európski socialisti. Po tretie, slovenská vláda neporušuje práva maďarskej menšiny spornými učebnicami vlastivedy (školy ich otrepali Mikolajovi o hlavu). A po štvrté, Slotove sprosté reči neboli a nie sú „oficiálnou líniou vlády“. Iste, Slota je problém sám osebe. Ale nie diplomatický. Skôr politický (a klinický).
Prímerie a ústretové gestá, ohlásené Kubišom a Gönczovou, treba určite privítať. Viac sa však (žiaľ) očakávať nedá. Nebolo to prvýkrát, čo Budapešť vystúpila v úlohe hovorcu Pála Csákyho. A určite ani posledný…